Podnetom pre protesty je snaha vedenia krajiny zaviesť daň pre dlhodobo nezamestnaných. Agentúra RIA Novosti spresnila, že niektorých zo zadržaných prepustili už medzičasom na slobodu bez zostavenia policajného protokolu, zatiaľ čo v prípade iných sa začalo vyšetrovanie vo veci narušenia verejného poriadku.
Spravodajská stanica BBC s odvolaním sa na miestne úrady informovala, že zadržaných bolo okolo 400 ľudí, pričom viac ako 100 z nich dostalo už trest väzenia v trvaní od troch do 15 dní. Znepokojenie v súvislosti s najnovším vývojom v krajine vyjadrila už medzičasom aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ako aj nemecká vláda. Situáciu v Bielorusku na svojej schôdzke vo Varšave posúdia v týchto dňoch aj šéfovia parlamentov Poľska, Litvy a Ukrajiny.
Sobotňajšie demonštrácie zvolala bieloruská opozícia, ktorá ich označila za Deň slobody. V Minsku sa okrem toho konal aj "pochod nahnevaných Bielorusov". Minská radnica ani jedno z týchto podujatí nepovolila. Ďalšie demonštrácie, opäť nepovolené, sa podľa BBC v bieloruských mestách konali aj v nedeľu. Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Dzmitryj Mirončyk na margo konania bezpečnostných zložiek uviedol, že ich zásah v sobotu bol "absolútne primeraný". Vyhlásil, že demonštrácie nemali pokojný priebeh a že v blízkosti dejiska protestov v Minsku sa našli zápalné fľaše i zbraňami naložené autá.
Hovorca pripomenul, že zhromaždenia "boli nepovolené, čo máva špecifické dôsledky v každej z krajín sveta". Spresnil, že bieloruská polícia voči demonštrantom nepoužila ani slzotvorný plyn, ani vodné delá. BBC však informovala, že policajti sa voči demonštrantom dopustili fyzického násilia. Vodcom sobotňajšieho protestu v Minsku mal byť líder opozície Mikalaj Statkevič, o ktorom však jeho príbuzní nemajú žiadne správy od 24. marca. Podľa správ z opozičných webov bezpečnostné zložky tvrdia, že nevedia, kde sa tento politik nachádza.
Rozsiahlejšie pouličné demonštrácie počas uplynulého víkendu nasledovali po sérii občasných akcií zvolaných na protest proti poplatku, ktorý budú musieť štátu platiť všetky osoby nezamestnané dlhšie ako polroka a neplatiace dane. Poplatok vo výške v prepočte 230 dolárov dostal v Bielorusku prezývku "daň sociálnych parazitov".
Prezident Alexandr Lukašenko trvá na zachovaní dane, pretože podľa jeho názoru zdisciplinuje tých, ktorí sa vyhýbajú práci. Cieľom Lukašenkom podpísaného "zákona o prevencii sociálneho príživníctva" je "stimulovať práceschopných občanov k zamestnaniu sa a zabezpečiť tak ich účasť na financovaní výdavkov štátu". Lukašenko ustúpil aspoň v tom, že tento rok sa daň platiť nebude. Odporcovia dane tvrdia, že ide o trest pre tých, ktorí si nedokážu nájsť prácu.
