Dubovský bol, podobne ako jeho mladší syn, zrastený s najúspešnejším slovenským futbalovým klubom Slovan Bratislava. Práve pri jeho návšteve si ho našla smrť. „Bol to seriózny človek, ktorý vedel pochopiť, aj keď sa nedarilo. Vyberal si zo zápasov len to pekné. Vyžaroval z neho pokoj a optimizmus,“ ťažko sa drali slová z Jána Švehlíka, bývalého skvelého útočníka a dnes vedúceho mužstva Slovana.
„Často sme sedávali spolu na Tehelnom poli a pozerali sa na deti, ako behajú po ihrisku. Pán Dubovský bol veľmi rád, že po jeho synovi bol pomenovaný memoriál.“ Každoročne na ňom odovzdával trofeje mladým talentom. Tento rok v máji to zaňho urobí jeho manželka Darina.
Medzi kondolujúcimi nechýbali bývalí hráči Slovana na čele s Tittelom, Kinderom či Kitkom. Prišiel aj jeho veľký priateľ kardiochirurg Viliam Fischer.
Richard Trutz, športový riaditeľ Slovana, bol jedným z najlepších kamarátov Petra Dubovského. „S jeho otcom sme veľa spomínali. Vždy ma rád videl u nich. Boli sme si veľmi blízki. Keď sme sa stretli, videl vo mne svojho syna Petra. Miloval ho. Veľa našich debát sa krútilo o tom, čo sme prežili s Peťom, s ktorým som vyrastal. Nikdy neželal nikomu nič zlé.“
