Vysoké Tatry si tak v nedeľu popoludní vzali životy oboch mladíkov, ktorí mali celý život pred sebou - Patrika, ktorý zúfalo čakal na pomoc, a aj Martina, ktorý sa mu ponáhľal pomôcť. Martin pritom nie je žiadny horský záchranár, len na Zbojníckej chate zachytil, že človek v horách bojuje o život a bez váhania ho išiel ratovať. Viac, ho už živého nikto nevidel...
Patrik († 22) zo Strážskeho si vychutnával poslednú marcovú nedeľu aj so svojou priateľkou v milovaných horách. Stačila všal malá nepozornosť na zradnom teréne a nasledoval pád do zľadovateného žľabu vo Veľkej Studenej doline. Turistický nadšenec sa rútil strminou približne 150 metrov a jeho telo zachytili až ostré skaly. Tie sa mu stali napokon aj osudnými... Smrteľný pád s hrôzou v očiach sledovala jeho priateľka, ktorá sa okamžite snažila mobilom zavolať pomoc. V tých miestach však nie je signál, a tak kričala o pomoc, čo jej sily stačili. Správa o jej zúfalom volaní sa dostala k chlapom na Zbojníckej chate.
Krkolomný pád
Na chate bol v tej chvíli horský nosič Martin Hurajt († 28), ktorému sa práve končila služba. „Brat Juraj mu bol pomôcť zbaliť sa a pol hodiny pred tragédiou šiel dole do doliny,“ prezradil plačúci otec Jozef Hurajt. Na Zbojníčku, ako vravia chate domáci, ako blesk z jasného neba prišla správa, že na turistickom chodníku je počuť volanie o pomoc. Martin neváhal a pridal sa k dobrovoľnému záchranárovi, aby pomohol neznámemu človeku v núdzi. Počas presunu sa však skúsený horský nosič pošmykol na zľadovatenom teréne a zrútil sa do doliny. „Keby videl jeho brat, čo sa stalo Martinovi, tak tam asi príde o rozum a stratíme oboch synov,“ hovorí užialený otec nebohého Jozef Hurajt. „Nakrátko nám dal Pán Boh syna. A on akoby to vedel. Chcel všetko stihnúť. V živote si vyberal len tú ťažšiu cestu,“ trasľavým hlasom spomína Martinova mamina Silvia.
Plač v Hybiach
Doma v Hybiach na Martina márne čakala jeho láska Ľudka a milovaný 7-mesačný synček Miško. „Neverím, že je to pravda! Nemôže to byť pravda,“ zadúša sa od plaču zúfalá Ľudka. „Mali sme život pred sebou. Miško ho už nikdy neuvidí, nespozná svojho skvelého otca.“ Mladá žena sa nevie zmieriť so skutočnosťou, že ju navždy opustil muž jej života. „Teraz budeme na jednej strane pozerať Tatry a na druhej cintorín s jeho hrobom,“ dodala žialiaca Ľudka.
Srdcervúci odkaz nechali na sociálnej sieti Martinovi aj jeho priatelia z predajne športových potrieb v Poprade. „Zomrieť v horách, idúc na pomoc zranenému, je výsadou horalov s tým najčistejším charakterom. Maťo Hurajt bol počas svojho krátkeho života presne takým typom chlapa – priamy, férový a nebojácny,“ podelil sa o svoj žiaľ administrátor stránky.
Nebezpečný terén
„Človek môže byť opatrný, môže poznať hory, ich nástrahy, eliminovať nebezpečenstvo a riziko, no nikdy nebude v bezpečí,“ podotkol s rešpektom Jaro Švorc, dobrovoľný záchranár a niekdajší nosič. Strmý pád z kolmých skál hrozí vo vysokých horách aj za lepších poveternostných podmienok, aké vládli v nedeľu. Ako uviedla Horská záchranná služba, denné teplo a nočné mrazy vytvorili extrémne tvrdý sneh, ktorý je na chodníkoch neschodný. Nebezpečné klzké podložie stálo aj za tragédiou mladého otecka z Hýb. „Martin padal približne 450 metrov dole snehovým žľabom s názvom Výtok cez vyčnievajúce skaly smerom do spodnej časti Veľkej Studenej doliny, pričom sa telo zachytilo na snežnej plošine uvedeného žľabu v jeho spodnej časti, na základe čoho utrpel poranenia hlavy nezlučiteľné so životom,“ povedal policajný hovorca Daniel Džobanik.
Mŕtvy Patrik: Hlavné je vrátiť sa
Patrik († 22) hory miloval, vo februári zdolal Slavkovský štít a pred týždňom Rysy. Mráz po chrbte naháňa jeho posolstvo zverejnené na sociálnej sieti len pár dní pred tragédiou. „Nie je umenie vyjsť na vrchol, ale vrátiť sa,“ napísal mladý muž, ktorý zrejme tušil, akou veľkou silou vie matka príroda zaútočiť. Smrť si poňho prišla o pol druhej poobede poslednú nedeľu v marci.
