Zástancovia tejto potenciálnej dohody tvrdia, že nastal čas na výraznejšie úsilie o elimináciu atómových zbraní, než ako sa to deje od podpísania dohody o jadrovom odzbrojení pred takmer 50 rokmi.
Tí, ktorí sa o to snažia, zároveň upozorňujú, že kým sa vedomie verejnosti o jadrových hrozbách vytráca, na medzinárodnom javisku dochádza k stupňovaniu napätia. Za rezolúciu, ktorá umožňuje tieto rozhovory, hlasovalo v Bezpečnostnej rade OSN minulý rok viac než sto krajín. Hlavnými iniciátormi boli Brazília, Írsko a Rakúsko.
Spojené štáty a ďalšie jadrové veľmoci však tvrdia, že zákaz atómových zbraní nebude fungovať a svet by sa mal namiesto toho snažiť o postupné riešenie tejto problematiky. "Ako matka a dcéra si neprajem nič viac, než aby sme žili vo svete bez jadrových zbraní. Musíme byť však realistickí," uviedla americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová. Argumentovala tým, že takáto dohoda by viedla k odzbrojeniu krajín, ktoré si prajú mier, avšak "zlí členovia" by ju nepodpísali alebo nedodržiavali.
"Ten, kto by sa z toho tešil, by bola Severná Kórea, pričom všetci ostatní by sa ocitli v ohrození," dodala. Najväčším množstvom jadrových zbraní disponujú Rusko a USA, nukleárny arzenál však majú i Británia, Čína, Francúzsko, India a Pakistan. Izrael držbu atómových zbraní oficiálne nepriznáva, na druhej strane ju ani nepopiera. Ako ďaleko je KĽDR vo vývoji svojej jadrovej zbrane, nie je dostatočne jasné.
