Ste producentom Cuky Luky Film. Aká presne bola vaša úloha v tomto projekte?
Mal som na starosti zháňanie financií na film a jeho realizáciu. Ale u nás tieto pozície nemožno brať tak, ako to býva pri amerických produkciách. Musel som zasahovať úplne do všetkého. Riešil som marketing, scenár, prostredia, kde sa točilo, bol som zainteresovaný veľmi plnohodnotne. Nešlo len o to, že dám peniaze, točte si a ja to uvidím na premiére.
Aké ťažké bolo dať dokopy financie?
Veľmi, lebo u nás nie je bežné vstupovať súkromným kapitálom do filmu. Ľudia v tom zatiaľ nevidia nejaký extra význam, no myslím, že sa to postupne mení. Nebyť značky Cuky Luky vytvorenej v televízii, tak tá cesta zháňania financií by bola ťažšia.
Išli ste do toho aj s vlastnými peniazmi?
Samozrejme. Robím to vždy, vždy je to obrovské riziko a mám rád potom tie komentáre, že „zase zhrabne peniaze“.
V porovnaní s dokumentom 38, kde ste písali scenár, aj ho spolurežírovali, tu ste mali predsa len neporovnateľne menšiu kontrolu nad výsledkom. Nevymklo sa vám to rúk?
Vymklo sa mi to z rúk na 25 % financií - o toľko ich bolo treba viac, než sme pôvodne rátali.
Lukáš Latinák, ktorý hrá hlavnú mužskú postavu, si posťažoval, že bol pridlhý scenár a robilo sa na jeho vkus veľa klapiek.
Toto by som si ja napríklad v živote netrúfol povedať. Herec nikdy nevie, ako bude daný film vyzerať ako celok a ani skúsenejší herci si preto nedovolia takéto veci hovoriť. Nech je odpustené Lukášovi v tomto prípade...
