Podľa štatistík Sociálnej poisťovne je ich až 167- tisíc. Nový Čas sa rozhodol osloviť niektorých z nich. V prvej časti seriálu vám prináša príbeh lanovkára Juraja Jancíka (70), ktorý na Skalnatom Plese v Tatrách pracuje už takmer polstoročie. Horský vzduch miluje a hoci už pri svojej práci zažil všeličo, nič ho neprinútilo k tomu, aby po 48 rokoch išiel do dôchodku. Ako Juraj hovorí: „Človek vládze dovtedy, kým je aktívny!“
Tomu sa povie verný zamestnanec! Juraj Jancík (70) je od roku 1969 lanovkárom na Skalnatom Plese a 46 rokov pracuje ako vedúci lanovky do Lomnického sedla. Láska k Tatrám sa však v Jurajovi rozhorela už v detstve, keď sa ako 4-ročný spolu s rodičmi prisťahoval do slovenských veľhôr. Tu vyrastal a po skončení strednej odbornej školy a po vojenčine začal príležitostne pracovať ako nosič na tatranské horské chaty. Presne v deň jeho narodenín mu v Účelovom zariadení telovýchovnej jednoty Slovan Smokovec ponúkli miesto lanovkára. O dva dni nato - 7. februára 1969 už podpísal pracovnú zmluvu. Plat 5,5 Kčs na hodinu plus príplatky za nočné a nadčasy. „Prednedávnom sa mi táto zmluva dostala do rúk,“ usmieva sa skúsený lanovkár, ktorý odvtedy vystriedal 7 zamestnávateľov. „Po toľkých rokoch si dnes už naozaj neviem predstaviť život bez hôr. Tatry sú mojou veľkou srdcovkou!“ povedal Novému Času milovník prírody.
Nezabudnuteľné chvíle
Ako malý chcel byť Juraj kominárom či pilotom, no zážitky spomedzi tatranských štítov si domov odnášajú len lanovkári. „Zažil som tu natáčanie kultových slovenských filmov Medená veža, Orlie prierko. Boli to nádherné chvíle plné emócií. Som rád, že som bol pri tom,“ prezrádza lanovkár, ktorý bol svedkom najnapínavých situácií. „Raz v zime, keď sme odstavili lanovky, vyšiel som von niečo skontrolovať a začul som srdcervúci plač. Plakalo 8-ročné dieťa, ktoré otec zabudol na svahu. Našťastie vedelo, kde sú ubytovaní, a tak sme ho odniesli zábudlivému otcovi,“ spomína.
Na dôchodok sa nechystá
Hoci je dnes Juraj už penzista, sadnúť si do hojdacieho kresla na verande a celé dni čítať noviny ešte nechce. Naopak, stále pracuje na plný úväzok, k čomu patria aj časté víkendové služby. „Mojou prácou už nie je loziť po stĺpoch, dnes už kontrolujem a zadávam úlohy iným. Najviac sa teším tomu, že som celý čas v prírode na čerstvom vzduchu, a nie zavretý v kancelárii,“ prezrádza lanovkár. Podľa jeho slov ho mladý kolektív omladzuje a dodáva mu elán a energiu. „Mám slušný dôchodok, ale Tatry aj svoju prácu v nich mám veľmi rád a nedokázal by som len tak doma ,dôchodcovať‘. Verím, že ešte to tu nejaký čas vydržím a zamestnávateľ to vydrží so mnou,“ smeje sa vitálny sedemdesiatnik s tým, že sa stále snaží žiť aktívne. „Chodím na dovolenky a v poslednom čase aj na liečenie. Naposledy sme boli s manželkou v Dudinciach. Snažím sa pomáhať aj vnučke, ktorá rada jazdí na koni,“ vymenúva Juraj, pre ktorého je zdravie to najdôležitejšie. „Človek by mal byť aktívny, pokiaľ vládze a vlastne vládze dovtedy, kým je aktívny,“ prezradil svoju životnú filozofiu pracujúci dôchodca.
Ako si polepšia pracujúci dôchodcovia
Niektorí slovenskí seniori sa tento rok dočkajú ešte jedného zvýšenia dôchodku. Sociálna poisťovňa im zo zákona zhodnotí prácu popri penzii. „Zvýšenie patrí za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré pracujúci poberateľ starobného dôchodku získal v minulom roku,“ povedala riaditeľka odboru metodiky dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne Michaela Putecová. Tak ako celoplošná valorizácia aj zásluhové zvýšenie penzie vám patrí od 1. januára. O koľko eur si polepšíte, závisí od výšky mzdy, z ktorej ste platili odvody, a dĺžky odpracovaného obdobia.
Čo by ste mali vedieť
- starobný dôchodok sa zvýši za obdobie, ktoré ste odpracovali v minulom roku
- nezáleží na tom, či ste odpracovali celý rok, alebo ste prestali pracovať v priebehu roka
- o zvýšenie sa nežiada, Sociálna poisťovňa koná automaticky
Výzva
Aj vy ste už v dôchodkovom veku, no napriek tomu stále pracujete? Napíšte nám svoj príbeh na tip@novycas.sk.
Nabudúce si prečítate: Príbeh krajčírky Anny (70 ) z Lučenca
