Prezident Andrej Kiska je prezidentom 24 hodín denne, aj keď spí alebo sa sprchuje. „Ak sa prezident v Poprade rozhodne, že o piatej hodine ráno neodkladne potrebuje byť v Bratislave, kvôli povinnostiam, ktoré nie je povinný nikomu vysvetľovať, oznámi to šéfovi svojej kancelárie a ten Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. A oni by mali rozhodnúť, či pôjde lietadlom, autom alebo kolobežkou,“ reagoval v TABLET.TV na správu ministra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) o využívaní letky ministerstva vnútra publicista Juraj Hrabko.
Podľa správy, ktorú minister na žiadosť poslanca Smeru-SD Martina Nemkyho predniesol v Národnej rade SR, využili ústavní činitelia vládne špeciály v rokoch 2015–2017 spolu 880-krát. Z toho prezident Andrej Kiska 454-krát, predseda NR SR 66-krát, premiér Robert Fico 183-krát a ostatní ústavní činitelia spolu 178-krát.
„Je otázne, či je korektná správa pána Kaliňáka, a to nespochybňujem čísla v nej uvedené. Pán Kaliňák nie je vôbec kompetentný posudzovať, kedy čo prezident robí, či to robí súkromne alebo oficiálne,“ reagoval Hrabko. Neprekvapuje ho ani vysoká kvantita letov prezidenta. „Prezident nemá také povinnosti ako premiér a predseda parlamentu. Nedá sa porovnávať neporovnateľné,“ upozornil Hrabko.
Prekvapilo ho, že návrh poslanca Nemkyho na prezentáciu Kaliňákovej správy získal aj podporu časti opozície a následne nízka úroveň diskusie poslancov o tomto probléme. „Neexistuje tu to základné, a to je štábna kultúra. Prezident nepotrebuje, aby ho obhajovali mimovládni poslanci,“ povedal Hrabko.
Na margo poslaneckej kritiky prezidenta, vrátane iniciatívy výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý bude hodnotiť prezidentovu cestu do Poľska, Hrabko poznamenal, že je príznakom vojny inštitúcií, ktorá sa už ani nedá nazvať studenou.„Poslanci nemôžu grilovať prezidenta, nemôžu si ho predvolať na výbor či do pléna. Môžu iniciovať ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta. Ak bude úspešné, Kiska pôjde bývať do Popradu. Ak nebude úspešné, rozpustí sa parlament,“ vyhlásil.
V relácii Hrabko komentoval aj oficiálnu žiadosť o iniciovanie článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým Veľká Británia 29. marca odštartovala proces svojho odchodu z Európskej únie. „Jediné, čo je na tom dobré, je, že britský parlament rešpektoval vôľu ľudu. Na to netreba zabúdať. Keby nebolo referendum, dnes nie sme v tejto situácii,“ povedal Hrabko.
„Čo sa týka rokovaní, dnes nikto nevyloží karty na stôl, ani Veľká Británia, ani Európska únia. Začína sa veľká hra o budúcnosť. Možno budeme prekvapení, ako dlho to bude trvať. Bol by som veľmi opatrný pri čítaní analýz o tom, ako to prebehne a koľko to bude trvať,“ poznamenal.
Hoci Rímska deklarácia zo slávnostného neformálneho summitu EÚ z 25. marca hovorí o viacrýchlostnej Európe, podľa Hrabka to neznamená, že diskusia o ostatných možných scenároch vývoja sa skončila. „Význam deklarácie netreba podceňovať, ale ani preceňovať. Dôležitejšia je Biela kniha, ktorá už je na stole. Ale to tiež nie je nič uzatvorené. Stále môže prísť ku kombináciám rôznych scenárov a stále môže prísť aj nový návrh,“ povedal. „To, čo podporuje deklaráciu a aj jeden zo scenárov uvedených v Bielej knihe, je skôr vyhlásenie štyroch silných krajín, Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska, že podporujú viacrýchlostnú Európu. Tým nehovorím, že je to správne,“ poznamenal Hrabko. „Ide o to, či brexit dokáže spojiť a zjednotiť európsku dvadsaťsedmičku, alebo ju ešte viac rozvŕtať,“ dodal.
Na margo úlohy Ústavného súdu SR pri posudzovaní zrušenia Mečiarových amnestií Hrabko poznamenal, že na tomto súde by takou či onakou formou skončili aj v prípade, že by poslanci išli cestou schválenia ústavného zákona, ktorú pôvodne navrhoval poslanec Ján Budaj (OĽaNO).
„Podľa môjho názoru je len otázkou času, kedy Ústavný súd SR dospeje k názoru, že môže posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, okrem tých, ktoré ju priamo novelizujú alebo na ktoré sa odvoláva. Český ústavný súd už k takémuto rozhodnutiu pred časom dospel. Podľa mňa by to určite nefungovalo tak, že prijmeme ústavný zákon, a tým vyšachujeme Ústavný súd (ÚS) z hry,“ povedal Hrabko.
Na margo obáv opozície, ako bude súd rozhodovať, poznamenal, že jeden zo sudcov bol v minulosti poslancom za ĽS-HZDS a iný za SDĽ. „Ale zaujatosť sudcov nebude posudzovať parlament, ale Ústavný súd,“ upozornil.
Samotnú otázku, či je uznesenie o zrušení amnestií, ktoré sa chystá prijať parlament, v súlade s princípmi demokratického a právneho štátu, podľa Hrabka skutočne môže ÚS posúdiť negatívne. „Ja už teraz tvrdím, že podľa môjho názoru nie je v súlade. Samozrejme, budem rešpektovať uznesenie Ústavného súdu. Ale je tam riziko, že aj Ústavný súd povie, že uznesenie nie v súlade s princípmi právneho a demokratického štátu,“ povedal Hrabko.
„Parlament otvára Mečiarovu skrinku. To sa nemôže dobre skončiť. Budú ma veľmi zaujímať argumenty ÚS, ak povie, že uznesenie parlamentu, ktorým ruší amnestie, je v súlade s právnym a demokratickým štátom. Všetci ústavní sudcovia na celom svete sa budú smiať, až sa budú za brucho chytať. To sa jednoducho nedá,“ odhadol Hrabko. Dodal, že ak akceptujeme argument, že ústavodarcovia môžu všetko, tak potom naozaj môžu do ústavy napísať čokoľvek. „Otázne sú následky,“ povedal Hrabko.
Komentoval aj rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií odporučiť plénu Národnej rady SR zbaviť Igora Matoviča (OĽaNO) poslaneckého mandátu, keďže dvakrát porušil zásadu, podľa ktorej poslanec nesmie mať živnosť. „Netrúfam si povedať, či výbor rozhodol správne. Ale akceptujem fakt, že uznesenie výboru leží na stole a plénum bude rozhodovať, či odporúčanie výboru akceptuje, alebo odmietne,“ povedal Hrabko. „Ak sa nájde najmenej 90 poslancov za uznesenie výboru, Igor Matovič prestáva byť poslancom. Ale nie hneď, môže sa odvolať na Ústavný súd. A ak ten povie, že nie je poslancom, prípadne po roku–dvoch, lebo termíny, ktoré súd má, nie sú rešpektované, vyvstane otázka, čo do času, kým súd rozhodne. Ale malo by platiť, že Matovič riadnym poslancom ostáva až do rozhodnutia Ústavného súdu,“ povedal Hrabko.
Vyjadril sa aj k ambícii vlády nominovať na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie Radoslava Procházku, hoci jeho kandidatúru neodporučil poradný výbor Rady EÚ. „Nemáme tu vešteckú guľu. On teraz de iure kandidátom ostáva, ale de facto nie, lebo výbor ho odmietol. Vláda musí rozhodnúť, či bude trvať na jeho kandidatúre a posunie to ďalej. Teraz to asi spí, ale linky sú žeravé a hľadá sa možná podpora, ako obísť výbor. Aby hlasovanie dopadlo v prospech Radoslava Procházku,“ poznamenal Hrabko.
„Môže to tak dopadnúť, ale skôr nie, aspoň vychádzajúc z českého príkladu, keď vláda na kandidátovi, ktorého výbor odmietol, trvala, až kým nebol definitívne odmietnutý. Ešte existuje tretia možnosť, že by sa samotný Procházka kandidatúry vzdal,“ uzavrel Hrabko.
