Mladá Češka sa na svojom blogu priznala s rečovou bariérou, ktorú dennodenne zažíva pri komunikácii so svojím drahým. Ako vtipne poznamenáva, "väčšinu času mu nerozumiem, takže nám to klape." Nepomohlo ani to, že predtým tri roky pracovala so samými Slovákmi, ani vyčítavé pohľady staršej generácie, ktorej nejde do hlavy, ako si navzájom nemôžu rozumieť.
Pre sympatickú tmavovlásku je to proste stále cudzinec, ktorého každé 10. slovo je pre ňu záhadou. Že to však berie s nadhľadom, dokazuje jej príspevok na blogu, v ktorom dala dokopy tie najproblematickejšie vety aj to, ako si ich vysvetľuje:
"Idem do pivnice."
Bože. Daj mi minútku, pôjdem s tebou, nalíčim sa, oblečiem sa, pobalím sa, peňaženka, cigarety, zapaľovač, papierové vreckovky, je mi divné, že on ide v tričku, ale jeho chyba, že mu v krčme bude zima.
"Prídem skôr."
Síce neviem, kto je "Kuór", ale je fajn, že sa pýta, či mi neprekáža, že príde i s ňou/s ním.
"Prídem neskôr."
Od minula viem, že to nie je osoba, ale časový údaj. Jeden z mnoha. Najneskôr, čoskoro, skôr, najskôr, skoršie, ja nikdy neviem, kedy príde domov.
"Zababuším ťa!"
Neviem, čo to je, ale pre istotu máte po ruke telefón, aby ste si mohli privolať pomoc. Pripomína mi to "Zababiším tě", a to proste nechceš.
"Umyjem spolu riady?"
Toto ide logicky odvodiť celkom ľahko: máme to robiť spoločne a budeme niečo umývať. Je to nejaká hanblivá slovenská ponuka k sexu. Áno, umývánie riadov bude slovenská predohra. Hovorím teda áno a začnem sa zobliekať.
"Kde máš spálňu?"
"Já doma nekouřím." Než mu došlo, že mu nerozumiem, skoro sa rozplakal.
"Som šteklivý."
Neviem, čo to je, ale čo na to asi povie babička.
"Mám smäd."
Prosím, nech to je hovorový výraz pre veľký dom za Bratislavou.
"Dáme si strukoviny?"
Očakávam nejaký zábavný program na Prime.
"Na balkóne sú cencúle."
Neviem, kde sa tam vzali, ale volám policajtov.
