Za päť rokov, ktoré vo funkcii strávila, upozorňovala na nedôslednosť a zlú prácu polície či štátnych úradníkov a venovala sa aj Slovákom, ktorí sa ocitli v ťažkých životných situáciách. V rozhovore pre Nový Čas Nedeľa prezradila aj to, kde všade došlo k špinavostiam v prípade resocializačného zariadenia Čistý deň.
Čo ste počas svojho funkčného obdobia zvládli na jednotku a čo ste podľa vás nedotiahli úplne do zdarného konca?
- Myslím, že za týchto päť rokov sa mi podarilo dostať aj do takých oblastí, v ktorých predtým verejný ochranca práv nebol z vlastnej iniciatívy veľmi aktívny. K posunu došlo napríklad pri vnímaní použitia sily políciou. Opatrenia v rámci tejto problematiky si do svojho programového vyhlásenia dala aj samotná vláda. Zaviazala sa, že bude musieť riešiť nezávislú kontrolu postupov polície. To sa predtým dlhodobo odmietalo. K posunu došlo aj v oblasti školstva. Už v roku 2013 verejný ochranca práv vyčítal systémovú diskrimináciu detí, ktorá sa v systéme vzdelávania nachádza. Tie nedostatky sú také veľké, že keď ich Slovensko neriešilo, tak sa doň dokonca oprela Európska komisia, takže ich riešiť nakoniec muselo aj zmenami školského zákona. Naposledy sme otvorili aj oblasť ochrany životného prostredia, konkrétne sme preskúmavali postupy povoľovania výstavby mnohých vodných elektrární na riekach Váh a Hron, a aj tu sme našli množstvo nedostatkov v ochrane životného prostredia. Nevidím priestor, kde by verejný ochranca práv vo svojej činnosti nebol úspešný, no kým sa touto problematikou začnú zaoberať úrady a odstraňovať nedostatky a porušenia základných práv, tak to často trvá aj dva až tri roky.
Ako by ste zhodnotili váš vzťah s vládou? Počas vašej záverečnej reči v parlamente bolo prítomných len pár politikov...
- Neberiem to ako môj vzťah... Je to vzťah zakotvený v Ústave Slovenskej republiky a podľa nej má verejný ochranca práv skúmať postup štátnych orgánov, či neporušujú základné práva ľudí. Poslanci sa majú zaujímať o to, či štát porušuje základné práva svojich voličov a ak to robí, majú zjednať nápravu. Keď sa tí, ktorí sedia v parlamente za vládnu väčšinu alebo sú z vládnej strany, o toto nezaujímajú, tak je to signál spoločnosti, že ich skôr zaujíma ochrana výkonnej moci ako práva ľudí.
Nie je táto ignorácia poslancov fackou voličom, ktorí ich do parlamentu dostali?
- Poviem to ľudovo. Akoby verejní činitelia mali záujmy ľudí skrátka na háku. Starajú sa úplne o niečo iné ako o základňu, na ktorej stojí demokratický štát. Toto je ten problém, ktorý tu máme.
Ako ombudsmanka ste sa venovali aj problematike resocializačného centra Čistý deň. Teraz minister Ján Richter opätovne rozmýšľa nad odobratím akreditácie. Ako to vnímate?
- Verejný ochranca práv od roku 2013 upozorňuje a adresuje správy poslancom a aj príslušným ministerstvám, že sociálno-právna ochrana detí tak, ako je u nás nastavená, je nastavená zle, pretože prináša veľké porušovanie práv detí. Všetci aktéri tohto systému to odmietali a boli presvedčení, že systém funguje správne. V tomto prípade sme nepreskúmavali samotné zariadenie, ale ako orgány sociálno-právnej ochrany detí postupujú pri umiestňovaní detí do procesu resocializácie, či úrady práce, ústredie a ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny pri svojej činnosti dodržiavajú práva maloletých. Či vôbec pred umiestnením zisťujú, že dieťa bolo diagnostikované ako závislé alebo len experimentovalo, ak bolo závislé, či bolo liečené a ak bolo liečené, či potrebuje poslednú fázu pomoci k návratu do bežného života – resocializáciu.
Čistý deň bol len jeden z príkladov toho, ako zle tento systém funguje. Nefunguje v prospech klientov, o ktorých sa má starať, ale v prospech chodu inštitúcií. Minister podľa mňa nepostupoval tak, ako postupovať mal, pretože podľa zákona stačí pochybnosť, že v resocializačnom zariadení dochádza k porušovaniu práv detí a už na základe tejto pochybnosti by mal minister centru odňať akreditáciu. Ak by sa toto podozrenie nepotvrdilo, minister môže urobiť spätný krok, ale len čo vzniká takáto pochybnosť a je opodstatnená a závažná, ako to bolo aj v tomto prípade, tak vtedy je potrebné okamžite konať. V prípade Čistého dňa sa tak nestalo, a preto to aj vyčítam vo svojej správe o sociálno-právnej ochrane detí.
Návrat k problematike akreditácie centra minister obhajuje náhlou zmenou štýlu komunikácie s inštitúciami. Je to pádny dôvod alebo len výhovorka?
- Súčasné dôvody, pre ktoré by sa mala v súčasnosti akreditácia odobrať, sú skôr vonkajšieho charakteru. Spôsobilo to správanie predstaviteľov centra, ktorí pred verejnosťou začali argumentovať svojimi zverencami, deťmi, a toto zrejme podnietilo negatívny pohľad verejnosti, ale aj ministra k takémuto postupu. Tento krok mal prísť však už dávno predtým. Teraz sa to nabaľuje ako snehová a guľa každý druhý deň sa objaví nejaká nová kauza. Malo to byť už dávno vyšetrené a deti mali byť v bezpečí.
V parlamente budú budúci týždeň odvolávať ministra Richtera. Mal by si šéf rezortu zbaliť kufre?
- Je to jeden zo spôsobov, ako poukázať na problém. Verejnosť si, samozrejme, nemyslí, že poslanci, ktorí nemajú v parlamente nadpolovičnú väčšinu, ministra aj odvolajú, ale otvorí sa diskusia a poukáže sa na množstvo problémov. Keď ide o takéhoto vrcholného štátneho činiteľa, tak u nás nie je zvykom, že by sám zvažoval zostať či nezostať na svojej pozícii.
Na postup policajných orgánov máte dlhodobo ťažké srdce. Ako sa pozeráte na kauzu vodičky Michaely, ktorú dokopala trojica policajtov?
- Tento prípad sme neskúmali. Nemusíte byť vyštudovaný právnik, aby ste z toho zverejneného videa vedeli dospieť k názoru, od ktorého momentu bol tento zásah oprávnený, a od ktorého nie. Odkedy sa začal odvíjať fyzický útok, tak každý videl, že polícia nebola odkázaná na to, aby v tom momente použila také silové prostriedky. Takýchto zásahov je však viac. Nie je to ojedinelý prípad. Od roku 2013 upozorňujem na to, že je potrebné políciu kontrolovať. Zásahy voči konfrontovanej osobe, ktoré nemuseli byť v súlade s právom, treba nezávisle preskúmať. Policajti nemôžu prešetrovať policajtov! Takúto inšpekciu môže mať polícia sama pre svoju vnútornú kontrolu, no z hľadiska verejného záujmu a práva to nie je dostatočné riešenie.
Ktorý prípad, v ktorom ste skúmali postup polície, považujete za dôležitý?
- Nedávno sme ukončili prípad, keď policajti v Bratislave neadekvátne zasiahli voči 13- a 16-ročnému chlapcovi. Títo chlapci išli po ulici vo večerných hodinách a prišli k nim traja civili, ukázali im nejaký doklad, o ktorom deti nemohli vedieť, čo je to za doklad. Boli to všetko veľkí mocní chlapi, tak sa chlapci zľakli a začali utekať. Dopadlo to tak, že skončili zviazaní v putách. Nemá to obdoby, keď niekto skonštatuje, že policajti v tomto prípade neporušili žiadne práva a postupovali v súlade so zákonom. Takýchto postupov polície bolo už viacero, napríklad prípad zadržaného ležiaceho človeka, ktorého dokopali po demonštrácii, alebo streľba na študentov na diaľnici. Polícia zverejní najskôr len polovicu videozáznamu, potom zase druhú polovicu, alebo ju ani nezverejní. To sú manipulácie, ktoré nevedú k dobrým výsledkom.
Nestráca verejnosť už trpezlivosť so štátom - napríklad s verejnými funkcionármi, ministrom vnútra Robertom Kaliňákom či policajným šéfom Tiborom Gašparom?
- Nejde o to, či verí Kaliňákovi, či Dubovcovej, či komukoľvek. Verejnosť by mala mať dôveru v štát a bez ohľadu na to, kto akú funkciu vykonáva. Kto robí, robí aj chyby, no keď sa tieto chyby nakopia, tak základná dôvera v štát začína upadať. U ľudí sa nebuduje táto dôvera, ale, naopak, postupne ju strácajú. Štát by mal byť úprimný a čestne si priznať chyby a verejne urobiť ich nápravu. Vtedy si získajú štátne inštitúcie dôveru ľudu. Ak štát začne zatĺkať, tak dôvera v štát prejde na niekoho iného a takýto štát nemusí už zostať demokratickým. Veľkým zlyhaním politikov je to, ako bagatelizujú takéto závažné porušenia.
Trojicu policajtov obvinili cca 6 mesiacov po celom incidente a zo služby ich prepustili pod náporom silnej medializácie. Nekonajú štátne orgány niekedy, až keď ide do tuhého?
- Obávam sa, že v takýchto prípadoch zasiahnu naozaj až po tlaku verejnosti. Problémom je, že to nerobia z vnútornej potreby rezortu. Často sa stretávam aj s tým, že rezort sa snaží chrániť svojich ľudí a často ako vysvetlenie rôznych nežiaducich aktivít používa polopravdy či nepravdy.
Ak by verejnosť nevyvíjala v prípade zbitia vodičky policajtmi taký silný tlak, bol by podľa vás tento prípad zametený pod koberec?
- Ak by sa nedostala na verejnosť druhá časť toho videa, tak mám veľké pochybnosti, že by došlo k jeho doriešeniu. Má to aj druhý rozmer - zdá sa niekomu časovo primerané takýto skutok vyšetrovať 6 mesiacov? Ľudia majú pocit, že štát nefunguje aj preto, že v ňom všetko tak strašne dlho trvá. Toto nie je komplikovaný prípad, nie je tu čo vyšetrovať. Majú video, majú výpovede svedkov, dokonca aj osobu, voči ktorej tento postup policajti použili. Čo sa na tom vyšetruje šesť mesiacov? To je neúprosná doba!
Kto je Jana Dubovcová (64)
- bývalá poslankyňa Národnej rady a sudkyňa okresného súdu
- dostala viacero ocenení za boj proti korupcii či boj za ľudské práva - podporovala menšiny
- vo funkcii ombudsmanky ju po 5 rokoch strieda Mária Patakyová
