Vyšetrovanie pokračuje, ale pravdu sa nemusíme dozvedieť nikdy. Veď roky nevieme ani to, kto zabil prominentného právnika Valka či exministra Duckého.
František Gaulieder († 66): Skočil sám pod vlak?
Správa, že exposlanca zrazil na trati medzi Trnovcom nad Váhom a Šaľou vlak, vyvolala šok a veľa otáznikov. Gaulieder, ktorý bol v 90. rokoch poslancom za HZDS, ale potom sa stal tvrdým Mečiarovým kritikom, zahynul totiž práve v čase, keď ožíva kauza únosu Michala Kováča mladšieho. Za kritiku Mečiara ho vládni poslanci v r. 1996 protiprávne vylúčili z parlamentu, bol terčom vyhrážok a pri dome mu dokonca vybuchla nálož. V súčasnosti pracoval ako poslanec mestského zastupiteľstva v Galante, kde vedenie mesta a mocipánov neustále podroboval ostrej kritike. Nedávno sa objavili kompromitujúce fotomontáže zobrazujúce Gauliedera v nelichotivých pózach.
Okamžite skrsli úvahy, že jeho smrť nebola náhodná... Telo exposlanca našli policajti v sobotu okolo štvrtej hodiny ráno na železničnej trati. „Vyskočil spoza stĺpa trakčného vedenia a postavil sa vlaku do cesty,“ opísal osudný okamih rušňovodič vlaku.
„Podľa mňa to bola vražda a žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že by to bola samovražda. Niekto to proste chce tak vidieť. Aj tie fotky poslané týždeň pred smrťou boli súčasťou tohto plánu, aby sme si všetci mysleli, že neuniesol ťarchu ich prezradenia. To je skrátka komplot a ja za tým vidím bezcharakternú špinavú konšpiráciu, prípravu na jeho likvidáciu. K fotkám sa v médiách vyjadril aj Gauliederov syn. Podľa neho bol na tých fotkách nahý a sprchoval sa, čo bežne robieval v bazéne na záhrade, kam zvonku nie je vidno. „Už len to, že si tam niekto namontoval kameru, o niečom svedčí,“ myslí si Žitný.
Mnohí si spájajú Gauliederovu smrť s Mečiarovými amnestiami, politický analytik to však tak nevidí. „Prečo by to niekto robil teraz a nie už pred rokmi? Fero mi kedysi hovoril, že má nejaké dokumenty, ktoré by Mečiara mohli zničiť, podľa všetkého bez ohľadu na zrušenie amnestií. Vraj to aj ukazoval po roku 1990 nejakému vysoko postavenému ústavnému činiteľovi, ktorý bol z toho zdesený a nech to vraj radšej neukazuje. Ja som to však nikdy nevidel, takže to neberiem do úvahy. Podľa toho, čo viem, Ferovu smrť považujem za lokálnu záležitosť. On dostal primátora Galanty pred súd a v júni mal vypovedať na súde ako hlavný svedok v trestných činoch. Vstupoval aj do ďalších problémov, o ktorých nechcem hovoriť, pretože budú predmetom vyšetrovania. Tie veci boli podľa mňa dostatočne závažné na to, aby si niekto povedal, tak už dosť, kazíš kšefty,“ dodáva Gauliederov kamarát a politický analytik Milan Žitný.
Ernest Valko († 57): Vrah čakal naňho doma
Renomovaného právnika Ernesta Valka a bývalého predsedu Ústavného súdu ČSFR zastrelili v jeho vile v Limbachu 8. novembra 2010. Usmrtil ho výstrel, ktorý zasiahol srdce a pľúca. V dome ho našli jeho dcéra a exmanželka krátko pred 23. hodinou, po tom, ako im nezdvíhal mobil, čo im bolo podozrivé. O Valkovej smrti sa toho veľa nahovorilo a napísalo, ale páchateľ je neznámy. V roku 2012 Jaroslav Spišiak, vtedajší policajný prezident vyhlásil, že v prípade Valkovej vraždy išlo skôr o lúpežné prepadnutie, kde sa bránil, ako o plánovanú vraždu.
„Expertízne skúmania tomu nasvedčujú. Nebolo to vykonané tak, že vrah čakal s úmyslom ho zavraždiť. Bol to výsledok situácie, ktorá nastala.“ Valko ako advokát figuroval v mnohých citlivých prípadoch, napríklad v kauze Tipos či Duckého zmenky, takže úmyselná vražda sa asi predsa len nedá úplne vylúčiť. Aj politický analytik Milan Žitný sa prikláňa k tomuto názoru.
„Tak ako na začiatku zbabrali vyšetrovatelia obhliadku miesta činu, ktorú robili na tri razy, tak taký je aj výsledok. Keby to boli obyčajní vagabundi, ktorí vykrádajú objekty v okolí, tak takých by už polícia dávno mala. Takže stále sa prikláňam k verzii, že to bola pripravená, plánovaná vražda. A možno chceli niečo, čo priviezol domov a keďže sa bránil, lebo bol držiteľom čierneho pásu v karate, tak sa páchateľ alebo páchatelia splašili a bránili sa potom oni. O tom, že sa v dome zápasilo, svedčili viaceré stopy. Páchatelia zrejme čakali, kým Valko príde domov. Mal totiž čas odložiť si, ako to mal vo zvyku, pištoľ pod epedu v sedačke. Keby ju mal pri sebe, bol by dnes ešte medzi nami,“ vraví Žitný, ktorý ohľadne vyšetrovania nevie nič nové, podobne ako Valkov kamarát a kolega advokát Jozef Vozár: „Nič nové ohľadne vraždy pána Valka neviem. Za sedem rokov sa vyšetrovanie nepohlo,“ povedal.
„Toľko závažných a neobjasnených prípadov úmrtí známych osobností, ako boli Valko, Gaulieder, Ducký, svedčí o veľkej neschopnosti našich policajných vyšetrovacích zložiek alebo o možnom silnom politickom pozadí, čo potom svedčí skôr o tom, že naša polícia nie je odpolitizovaná. Oni ale za to nemôžu. Je to systém, ktorý takto nastavili politici. Držím im palce a bol by som rád, keby sa im tieto vraždy podarilo objasniť, hoci som skeptický. Ako hovoria starí skúsení vyšetrovatelia, čo sú, žiaľ, už v civile, ak nechytíte stopu do 72 hodín, tak vychladne a potom vám už skôr do karát hrá iba šťastie. A ak ho nemáte, tak neuspejete,“ vysvetľuje Žitný.
Blažena Martinková († 44): Poradkyňa pre všetko sa obesila v sprche
Táto žena bola jednou z tých, ktorí mali k Vladimírovi Mečiarovi počas jeho vládnutia najbližšie. Operná speváčka Blažena Martinková stála po jeho boku na mítingoch HZDS a prítomná bývala aj na oficiálnych vládnych akciách. Sám Mečiar o nej hovoril, že je jeho „poradkyňa pre všetko“. Jej manžel Karol Martinka sa v r. 1993 stal šéfom Devín banky, v roku 1996 manželia sprivatizovali Piešťanské kúpele.
Po páde Mečiarovej vlády však Fond národného majetku tvrdil, že privatizácia bola nezákonná a štát prišiel o 600 miliónov korún (takmer 20 mil. eur). Martinku stíhali pre podvod, neskôr bolo stíhanie zastavené. V tom čase však už Martinka spolu s rodinou žil v Rakúsku. A tam sa začala tragédia Blaženy Martinkovej. Rodine privatizéra chodili výhražné balíky s mŕtvymi zvieratami a dokonca raz zneškodňovali aj nálož nastraženú v ich aute. Tento tlak psychicky labilná žena nezvládla a to vyústilo do tragédie.
„V jednu noc v októbri 2000, mal som vtedy 9 rokov, mama vtrhla do mojej izby a kričala: ,Zomri!‘ Prvú vec, čo som zbadal, keď som otvoril oči, bol obrovský nôž nad jej hlavou a náhrdelník v tvare kríža, ktorý sa hompáľal, keď utekala k mojej posteli. Zhodila zo mňa prikrývku a začala ma opakovane bodať do hrude. Bránil som sa rukami, čo schytal môj prst. Krv bola všade,“ opísal drámu po rokoch jej mladší syn Filip.
Martinková skončila na psychiatrii a tam sa v septembri 2001 obesila v sprche na opasku zo župana. „Moja mama bola pravou rukou bývalého slovenského premiéra. Nie, netuším, čo to znamenalo. No spravila pre Slovensko viac než celý kabinet. Nemala žiadne politické skúsenosti. Bola opernou speváčkou a alkoholičkou, ktorá trpela schizofréniou...“ uviedol Filip.
Pre Martinku sa tým tragické udalosti v rodine neskončili. Jeho starší syn Karol sa v máji 2014 obesil vo svojom dome v Čiernej Vode. Mal iba 35 rokov. Hoci bývalý privatizér dnes tvrdí, že chce mať už iba pokoj a nepodniká, jeho meno sa znova spomína. Teraz ho vytiahol Michal Serbin - bývalý prokurátor v kauze únosu Michala Kováča ml. Tvrdí, že na nahrávke telefonátu Ivana Lexu, v ktorom oznamuje, že Kováč ml. je už v Rakúsku, druhý hlas patrí práve Martinkovi.
Ako na to niekdajší Mečiarov človek reagoval? „Je to výmysel, niekto účelovo zostrihal nejaké nahrávky... Ja som s Ivanom Lexom nikdy netelefonoval a videl som ho asi dvakrát v živote,“ uviedol Martinka pre Nový Čas Nedeľa. Možnosť, že by vyhrážky, ktorým čelil v Rakúsku, súviseli s únosom, odmieta. „Tie veci, čo sa mi diali, teda vyhrážky a to, že sa ma niekto v roku 1998 pokúsil otráviť, určite nesúviseli s kauzou únos. Ja s tým nič nemám. Vždy išlo iba o majetkové veci,“ dodáva Martinka, ktorý tvrdí, že v prípade únosu prezidentovho syna ani nikdy nevypovedal pred vyšetrovateľom.
Alexander Dubček († 70): Autonehoda s pochybnosťami
Od smrti politika, ktorý bol symbolom augusta 1968 aj Novembra ´89, uplynie už 25 rokov. Zomrel v pražskej nemocnici 7. novembra 1992 na mnohopočetné zranenia v dôsledku septembrovej nehody, ktorá sa stala cestou z Bratislavy do Prahy.
Dubček zomrel v čase, keď sa za veľkých vášní delila Československá republika a na Slovensku bol pri moci Vladimír Mečiar. Pritom práve Dubček bol tým, kto mu po Nežnej revolúcii vydláždil cestu k moci. Vo verejnosti proti násiliu ho údajne objavili na radu Dubčeka a urobili ho ministrom vnútra - spomína herec a expolitik Milan Kňažko. Vyšetrovanie Dubčekovej smrti uzavrela polícia ako tragickú nehodu. S touto verziou sa však nestotožňovali mnohí ľudia, špekulovalo sa aj o tom, že prekážal tajnej polícii či ruskej KGB.
Veľa otáznikov tragická nehoda vyvolávala u jeho syna Pavla Dubčeka, ktorý v jednom rozhovore pre Nový Čas Nedeľa povedal: „Stále mám pocit, že o okolnostiach smrti môjho otca existujú podivnosti. Prečo napríklad nepustili odborníkov z firmy BMW k vyšetrovaniu nehody a uspokojili sa s technickou expertízou ČVUT? Tých problematických vecí je viac, ale ja už sa k tomu nechcem vyjadrovať...“
Tento prípad pozná politický analytik Milan Žitný podrobne. „Bola to nehoda, kde negatívnu úlohu zohrali všetky možné okolnosti, ako boli hustý dážď aj vyjazdené hlboké koľaje v úseku nehody a píše sa to aj v znaleckom posudku. Navyše na aute boli zimné pneumatiky, pretože vodiči mali taký pokyn z dielne a boli silne podhustené, takže dôvodov, ktoré zapríčinili nehodu, bolo viac,“ tvrdí Žitný.
Ján Ducký († 54): Ministra hospodárstva rozstrieľali na chodbe
Ján Ducký patril ku kľúčovým hráčom v mocenskej štruktúre Vladimíra Mečiara. Bol ministrom hospodárstva a neskôr generálnym riaditeľom Slovenského plynárenského priemyslu. Jeho smrť 11. januára 1999, teda najmä jej okolnosti, otriasla celým Slovenskom. Ducký býval v obyčajnom paneláku na Bajzovej ulici v bratislavskom Ružinove. V osudný deň okolo poludnia vyšiel von iba naľahko, oblečené mal tepláky a obuté tenisky. Išiel do hotela Nivy na stretnutie a keď sa popoludní vracal domov, v chodbe paneláka naňho niekto štyrikrát vystrelil. Rozstrieľané telo v kaluži krvi našiel jeho sused.
Vyšetrovatelia už v máji uzavreli prípad s tým, že Duckého zastrelil 29-ročný Ukrajinec Oleg T., ktorý mal v tom čase pracovať ako údržbár a záhradník v dome muža, o ktorom sa tvrdilo, že je šéfom ukrajinskej mafie na Slovensku. Všetko vyzeralo jasné, ale neskôr vysvitlo, že viacero vecí v prípade nesedí. Krajský súd v novembri 2000 jeho trestné stíhanie zastavil, čo neskôr potvrdil aj Najvyšší súd. Na sťažnosť Generálnej prokuratúry celý prípad znova prešetrili a v roku 2007 Olega T. obžalovali z Duckého vraždy. Ten je však už roky na Ukrajine, kde ho majú trestne stíhať, ale nové správy slovenská strana nemá.
„Prevzaté trestné konanie na území Ukrajiny pokračuje, poslednú odpoveď z Generálnej prokuratúry Ukrajiny evidujeme zo dňa 11. februára 2016. V súčasnosti pripravujeme ďalšiu urgenciu na Generálnu prokuratúru Ukrajiny,“ potvrdil nám Peter Bubla, hovorca ministerstva spravodlivosti. Nejde však len o Olega T., stále nie je jasné, kto si Duckého vraždu objednal. Expremiér Mečiar vyhlasoval, že to bol akt výstrahy zo strany novej garnitúry, ale všetko nasvedčuje tomu, že išlo o veľké peniaze. Po smrti Duckého sa objavili zmenky v hodnote státisícov eur, ktoré ešte ako šéf SPP vypisoval za fiktívne služby. Zmenky skončili v rukách podnikateľských skupín najmä z Českej republiky.
