Paleontológovia sa na to snažia prísť už dlhé desaťročia. Medzičasom však odvážni vedci prišli s inou revolučnou myšlienkou - chcú tohto dávno vyhynutého tvora vzkriesiť. Je to bezpečné? Dozviete sa v pokračovaní seriálu Najväčšie záhady sveta. Dávno-pradávno predtým, ako po planéte začali chodiť prví ľudia, svetu vládli gigantické tvory. Človek sa stal najdominantnejším druhom až počas štvrtohôr, ktoré trvajú dodnes. A práve ľudia sú spájaní s trpkým koncom mamutov. Niektoré teórie hovoria, že ich vyhubil nadmerný lov. Iné zasa tvrdia, že za vyhynutím mamutov môže zmena klímy alebo náhla prírodná katastrofa.
Súčasníci faraónov
Dinosaury vymreli po katastrofickej udalosti, keď na Zem dopadol masívny asteroid. Nie všetky vyhynutia živočíšnych druhov sú však takto ľahko objasniteľné. Vedci sa dodnes nedokážu zhodnúť na jednoznačnej teórii, ktorá by vysvetľovala masové hynutie mamutov. Vie sa, že vymreli krátko pred koncom poslednej ľadovej doby - približne pred 10 000 rokmi. Niektorí silní jedinci sa však po studenej tundre prechádzali ešte aj 1 700 rokov pred naším letopočtom.
„Posledná populácia mamutov srstnatých žila na Wrangelovom ostrove v Rusku a pravdepodobne tu vyhynula z geologického hľadiska len nedávno, pred viac ako 4 000 rokmi, v čase formovania prvých dynastií faraónov v Egypte. Príčinou vyhynutia mamutov boli klimatické zmeny na konci geologického obdobia pleistocénu, ale pravdepodobne aj lov človekom. Hoci na Wrangelovom ostrove to mohla byť aj iná príčina, napríklad obmedzenie potravinových zdrojov, a tým postupné zmenšovanie populácie až do stavu, keď nebola schopná sa ďalej úspešne rozmnožovať. Svoju úlohu mohol zohrať aj tlak predátorov, napr. medveďov bielych, ktoré mohli loviť mláďatá tamojšej populácie, ale exaktné dôkazy na to chýbajú,“ vysvetľuje paleontológ Martin Sabol z Univerzity Komenského. Wrangelov ostrov pri severovýchodnom pobreží Ruska počas ľadovej doby spájal s pevninou most, cez ktorý sa tam mamuty dostali. Neskôr, na jej konci, bol pevninský most zatopený.
Obri a trpaslíci
Mamuty sa teda prechádzali po Wrangelovom ostrove ešte v čase, keď v starom Egypte už vládli faraóni, teda takmer 1 000 rokov po tom, ako bola postavená Veľká pyramída v Gize. Na izolovaných ostrovoch dokázala populácia prežiť oveľa dlhšie ako na pevnine. Wrangelov ostrov je približne 125 km dlhý a má rozlohu 7 600 km², čo je neporovnateľné s rozsiahlymi pláňami sibírskej tundry. Na obmedzený životný priestor mamuty reagovali zmenšením rozmerov. Aký veľký vlastne bol priemerný mamut? Nuž, záleží od toho, o aký druh išlo. Líšili sa napríklad osrstením. Najväčší z mamutov, Mammuthus columbi imperator, ktorý obýval územie Severnej Ameriky, dosahoval v kohútiku výšku až 4 metre a vážil 10 ton. Iné druhy boli zasa veľké iba ako dnešný slon indický a na Wrangelovom ostrove sa našli pozostatky trpasličích mamutov, ktoré dosahovali výšku iba 1,8 metra.
Mamuty na Považí
Napriek tomu, že mnohí z nás majú mamuty zafixované ako akési synonymum ľadovej doby, opak je pravdou. Nedá sa teda povedať, že by ich zabilo globálne oteplenie, pretože je dokázané, že mamuty prežili rovnaké a možno vyššie teploty, ako máme dnes. Samozrejme, záležalo od druhu. Napríklad mamut stredomorský žil v ešte pomerne teplých klimatických podmienkach. Mamuty srstnaté, jedny z posledných, ktoré prežili, zasa obývali stepy Eurázie a sever Ameriky.
„Pri mamutoch je zaujímavá ich prispôsobivosť na ekologické a klimatické podmienky. Napríklad mamuty srstnaté žili na tzv. mamutích stepiach, čo boli ekosystémy, ktoré v dnešnej prírode nemajú obdobu. Potulovali sa po údoliach riek, kde nachádzali dostatok potravy aj vody a ktorými viedli aj ich migračné trasy. U nás, na Slovensku, to bolo napr. Považie, o čom svedčí množstvo fosílnych nálezov mamutov v nánosoch rieky Váh a v priľahlých suchozemských sedimentoch,“ hovorí Sabol.
Rýchly mráz
Poďme ale k jednej z najodvážnejších teórií, ktorá sa spája s vyhynutím mamutov. Videli ste film Deň po tom? Globálne otepľovanie spustilo prudkú a katastrofálnu zmenu zemskej klímy. V priebehu pár minút sa veľmi ochladilo a ľad pokryl väčšinu planéty. Niečo podobné sa vraj mohlo naozaj v minulosti odohrať, následkom čoho mamuty bleskovo vyhynuli. Má o tom svedčiť fakt, že v žalúdkoch niektorých pozostatkov mamutov našli paleontológovia nestrávené zvyšky potravy. Napríklad v žalúdku mamuta pri rieke Berezovka na Sibíri, ktorého objavili v roku 1901, našli nestrávené rastliny.
Teória sa pohráva s myšlienkou náhleho príchodu chladu, ktorý zelenú krajinu v okamihu premenil na ľadovú pustatinu. Došlo na našej planéte k prudkému a náhlemu poklesu teploty tak, ako to poznáme z katastrofických filmov? „Zvyšky potravy v žalúdkoch tzv. múmii mamutov neznamenajú, že uhynuli náhle pri nejakej katastrofe. Najčastejšie ide o uhynuté jedince, ktoré zapadli do bažinatých pascí napoly rozmrznutého povrchu. Bolo to v období ľadovej doby, keď bola pôda síce zamrznutá, ale počas krátkeho leta jej povrchová vrstva rozmrzla, a tak často vznikali bahenné pasce, do ktorých niekedy zvieratá zapadli. Takže žiadny útok mimozemšťanov ani bleskový nástup chladu a mrazu sa nekonal,“ objasňuje paleontológ Sabol.
Vzkriesime ich?
Tieto prehistorické tvory nám však možno čoskoro nebude pripomínať iba slávny mamut Mannny z rozprávky Doba ľadová. Vedci z Harvardu tvrdia, že do dvoch rokov sa im podarí z prachu dejín tieto tvory vzkriesiť. Má k tomu poslúžiť DNA materiál z doterajších nálezov a slon indický, ktorý je blízky príbuzný mamuta. Priviesť dávno vyhynuté zviera nazad do života by bol určite obrovský technologický úspech. Je však takéto niečo bezpečné?
„Keďže najbližším príbuzným mamuta srstnatého je slon indický a zo sibírskych nálezov máme zachovaný aj vhodný materiál pre prípadne génové inžinierstvo a vzkriesenie mamuta, nie je vylúčené, že v budúcnosti k niečomu takému dôjde, avšak z pohľadu prírody a evolúcie by to nebol najrozumnejší krok,“ myslí si Sabol. Čo by mohol takýto experiment dokázať? „Možno by sme priviedli na svet opäť vyhynutého tvora, ktorý by však bol pre súčasnú prírodu cudzím prvkom a možno by tu nedokázal prežiť ani napriek naše ľudskej starostlivosti. Na jednej strane by nám takéto vzkriesenie mamutov prinieslo veľké množstvo nových poznatkov o týchto tvoroch, no na druhej strane by to v konečnom dôsledku mohlo spôsobiť niečo, čo si dnes ani nevieme predstaviť.“
S genetickými experimentami by sme podľa Sabola mali zachádzať iba veľmi opatrne. „Je to akési hranie sa na Boha a možno si neuvedomujeme, s akými silami sa zahrávame a k čomu to môže viesť. Genetika sa stáva v rukách človeka neskutočne silným nástrojom, no predovšetkým by sme sa s ňou mali naučiť rozumne zaobchádzať, aby sa to nakoniec nezvrhlo, napr. do klonovania ľudí, čo by bol koniec civilizácie a sveta, aký poznáme,“ dodáva paleontológ. Niektorí rojkovia však veria, že mamuty ani netreba oživovať, že niekde v opustených končinách mohli ešte nejaké prežiť do dnešných dní...
Lovci mamutov
Tieto obrovské zvieratá ľudia vo veľkom lovili. Ešte donedávna sa predpokladalo, že ľudia tiahnuce mamuty nahnali smerom k vyhĺbeným pasciam, ktoré boli prekryté konármi. Keď zviera do pasce padlo, zabili ho. Lenže takéto pasce sa nikdy nenašli, a tak dnes medzi vedcami prevláda názor, že pravekí ľudia lovili mamuty priamym útokom a ozbrojení boli oštepmi či veľkými kameňmi.
Mamuty
- Boli podobné dnešným slonom. Mali dlhé zahnuté kly, hrubú vrstvu tuku a severské druhy dlhé chlpy.
- Živili sa rastlinami a korienkami, ktoré vyhrabávali spod snehu klami.
- Mamutov žilo niekoľko druhov. Najväčší - Mammuthus columbi imperator - žil v Kalifornii a v kohútiku dosahoval výšku 4 m a vážil až 6 - 10 ton.
- Stáda mamutov sa po Európe preháňali pred vyše 10 000 rokmi. Posledné vyhynuli pred asi 4 000 rokmi na Wrangelovom ostrove.
