Obrovské vášne okolo vlaňajšieho referenda na Ostrovoch síce na čas ustali, avšak oficiálne oznámenie britskej premiérky Theresy Mayovej (60) opäť spustilo nové otázky, ako to všetko vlastne bude vyzerať. Nový Čas sa pozrel na to, na čo sa Slováci musia pripraviť a o čo sa bude pred definitívnym rozviazaním manželstva bojovať. Ekonómovia aj politickí lídri sa zhodujú, že brexit bude bolieť obe strany, ale kuriózne je, že nikto vlastne nevie, ako veľmi.
Diskusiu okolo šokujúceho referenda opätovne rozpútala Británia, ktorá sa na konci marca rozhodla aktivovať tzv. článok 50. Tým formálne oznamuje Európskej únii, že sa s ňou lúči a na rade je množstvo rokovaní, od ktorých závisí ďalšia budúcnosť európskeho spoločenstva. Premiér Robert Fico uviedol, že podstatné sú pre neho najmä dve veci - či Slováci, ktorí v Británii žijú, budú mať rovnaké postavenie ako v súčasnosti, a ako to bude s eurofondmi.
„My len chceme, aby si krajina, ktorá sa dobrovoľne rozhodla opustiť Európsku úniu, splnila všetky záväzky, ktoré má,“ zveril sa Fico. Už teraz sa špekuluje o tom, ako budú dôležité rokovania vôbec vyzerať. Predseda Európskej rady Donald Tusk vysvetľuje, že najskôr bude treba rozviazať vzájomné vzťahy a zaistiť právnu istotu pre občanov a až neskôr sa vyjasní budúca podoba obchodných vzťahov.
Najtvrdšia podmienka
Slovenské ministerstvo financií už vydalo aj scenár, ako to bude s eurofondmi, vďaka ktorým financujeme cesty či železnice. Analytici tvrdia, že štáty sa musia dohodnúť, či výpadok po odchode Britov, ktorí dávajú do rozpočtu EÚ 9 miliárd ročne, nahradia alebo, naopak, zoškrtajú výdavky. Podľa ich výpočtov by nás výpadok zo strany Britov stál 60 miliónov eur ročne. Politický analytik Eduard Chmelár si myslí, že už teraz je jasné, že to bude mať negatívny dosah a budeme dostávať menej peňazí.
Zároveň tvrdí, že všetko bude aj tak závisieť od vyrokovaných pozícií. „Europarlament prijal uznesenie, ktoré ho viaže zablokovať dohodu, ktorá by sa negatívnym spôsobom dotýkala našich ľudí, ktorí pracujú vo Veľkej Británii. To bude najtvrdšia podmienka. Británia zase zaujala maximalistický postoj - že chce všetko, alebo nič, a to je nerealistické,“ myslí si expert.
Niekto tak podľa neho bude musieť ustúpiť, lebo sa to skončí katastrofálne. Veľká Británia si totiž zaumienila, že chce mať také isté ekonomické podmienky, ako keď bola v Únii. „To je absurdné. Keď ste v nejakom klube a platíte si členské a keď z neho odídete, tak nemôžete mať tie isté výhody. Ak to Británia nepochopí, môže sa to skončiť tzv. špinavým brexitom a neplatili by žiadne dohody,“ hovorí Chmelár.
Dvojročný scenár
30. marec 2017: Briti aktivovali článok 50
Oficiálne tak požiadali o to, že chcú vystúpiť z Európskej únie a majú presne dva roky na to, aby tak spravili.
29. apríl 2017: Mimoriadny samit EÚ
Lídri EÚ budú preberať prvý návrh toho, ako bude rozvod s Britániou vyzerať najskôr chcú vyriešiť právne istoty pre občanov, firmy a medzinárodných partnerov. Až neskôr budú riešiť obchodné dohody.
jún 2017: Začiatok búrlivých rokovaní
27 členských štátov EÚ začne rokovať s Britániou o tom, ako bude celé vystúpenie vyzerať z ekonomickej a politickej stránky.
október 2018: Koniec rokovaní
Je možné, že Európania sa dohodnú aj skôr, avšak na stole sú teraz viaceré scenáre, ako bude dohoda vyzerať. Dôjsť môže aj k tzv. špinavému brexitu, keď nebude platiť žiadna dohoda a ani jedna strana nebude chcieť ustúpiť.
jar 2019: Vystúpenie Britov z EÚ
Po všetkých rokovaniach sa očakáva už len formálne uzatvorenie 45-ročného manželstva.
Toto žiada Slovensko
1. Rovnaké postavenie pre Slovákov v Británii - pre tých, ktorí na Ostrovoch žijú, treba zagarantovať rovnaké podmienky ako doteraz. „Len za Slovensko hovoríme o 80 000 ľuďoch a nechceme, aby po odchode boli obyvateľmi Veľkej Británie druhej kategórie,“ vysvetlil postoj premiér Fico.
2. Prísun peňazí do eurofondov - spolu s krajinami V4 chceme vedieť, ako si budú Briti plniť finančné záväzky, ktoré im vyplývajú z členstva v EÚ. Teda čo to bude znamenať, ak sa v roku 2019 definitívne ukončia rozhovory medzi Londýnom a EÚ, aký to bude mať vplyv na eurofondy.
Do Británie nevyvážame tak veľa
Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne: Riziká dobrého rastu slovenskej ekonomiky sú najmä externé. Z brexitu vyplýva isté riziko a najmä jeho možného dopadu na euro a sentiment, ako aj geopolitického vývoja a prípadného návratu protekcionizmu vo veľkých svetových ekonomikách. Celkový ekonomický dopad na našu krajinu, ako aj na zvyšok EÚ, však bude závisieť od konkrétnych podmienok, za akých k Brexitu príde a tie sa ukážu až pri rokovaniach. Priamy dopad Brexitu na Slovensko by nemal byť veľký, vzhľadom na malú veľkosť zahraničného obchodu Slovenska s Veľkou Britániou.
Dôsledky brexitu
Menej peňazí, viac výdavkov
Po odchode Británie, ktorá dáva do rozpočtu Európskej únie miliardy eur, bude ťažké nahradiť tieto príjmy. Automaticky by to pre Slovákov znamenalo menej eurofondov, vďaka ktorým financujeme množstvo projektov, a zároveň sa môže stať, že do rozpočtu od nás budú chcieť viac.
Ohrozené pracovné miesta
Do Británie odišli pracovať desiatky tisíc ľudí zo Slovenska. Hlavnou požiadavkou brexitu bolo obmedziť prichádzajúcich ekonomických migrantov na Ostrovy. Ekonómovia však tvrdia, že nekvalifikované pracovné miesta budú mať Briti problém obsadiť, a tak to nemôžu úplne stopnúť.
Kvalita cestovania
Británia nie je súčasťou schengenského priestoru, čiže kvalita cestovania by sa zmeniť príliš nemala. Otázne je, či budú Briti vyžadovať sprísnenie kontrol, prípadne zavedenie istej vízovej povinnosti.
List premiérky Mayovej
Vážený prezident Tusk,
občania Spojeného kráľovstva 23. júna minulého roku odhlasovali vystúpenie z Európskej únie. Ako som uviedla už predtým, toto rozhodnutie neznamenalo odmietnutie hodnôt, ktoré prežívame ako Európania. Takisto nešlo o pokus poškodiť Európsku úniu a ďalšie členské štáty. Naopak, Spojené kráľovstvo si želá úspech a prosperitu pre Európsku úniu. Referendum bolo v skutočnosti hlasovaním o obnovení nášho národného sebaurčenia. Opúšťame EÚ, ale neopúšťane Európu – chceme zostať oddanými partnermi a spojencami pre našich priateľov na celom kontinente. Theresa May
ODKAZY európskych lídrov
Theresa Mayová, britská premiérka
- Toto je historický okamih, z ktorého už niet návratu. Želám si, aby Británia bola
skutočne globálna a našim partnerom v Európe najlepším priateľom.
Donald Tusk, šéf Európskej rady
- Nebudem to tajiť - toto nie je šťastný deň. Ale musíme vidieť aj pozitíva brexitu. Že ostatných 27 členských krajín je oveľa viac zjednotených a odhod laných než doteraz.
Angela Merkelová, nemecká kancelárka
- Nemecko je na rokovania o odchode dobre pripravené. Británia zostane napriek brexitu dôležitým partnerom v NATO aj v Európe.
Manfred Weber, šéf Európskej ľudovej strany v europarlamente
- Rozhodnutie Británie je chyba, ktorá uškodí Spojenému kráľovstvu aj Únii. História ukáže, že brexit je obrovskou chybou. Spôsobí mnoho škôd na oboch stranách.
Francois Hollande, francúzsky prezident
- Myslím si, že to bude pre Britov bolestivé. Brexit donúti Európu posunúť sa vpred, pravdepodobne rôznou rýchlosťou. Skončí sa to obchodnou dohodou medzi Spojeným kráľovstvom a Európou. Prajeme si, aby to bola najlepšia možná obchodná dohoda pre Európu a Britániu.
Jean-Claude Juncker, šéf Európskej komisie
- Oficiálne oznámenie Británie o vystúpení je pre mňa veľmi smutné.
Antonio Tajani, šéf europarlamentu
- Británia nemôže prijať jednostranné kroky, ktoré by mohli byť v rozpore so zákonmi EÚ, ešte predtým, ako Spojené kráľovstvo vystúpi z Únie.
