Detský sen sa však stal skutočnosťou a Mária Priečinská (46) manažovala nielen Nagya, ale aj Grigorova, Haberu, Tweensky a robila koncerty skupín Metalinda, Gladiator či Hex. Nám porozprávala, aké sú spevácke hviezdy v skutočnosti. Márii sa páčil Nagy už na základnej škole, koncom 80. rokov bol jednou z najväčších hviezd popmusic v celom socialistickom Československu.
„Nebola som doňho zaľúbená, ale bola som jeho veľkou fanúšičkou a túžila som mať brata, ako je on. Mám brata, ale ten je o trinásť rokov starší, preňho som bola krpatá sestra, ktorá mu liezla na nervy,“ smeje sa Mária pri spomienke na časy spred vyše tridsiatich rokov. „Keď som bola siedmačka, vypĺňali sme v škole dotazníky, čo má kto v rodine, či máme automatickú práčku, televízor, auto... A bola tam kolónka, kam sme písali, čím chceme byť. Ja som tam napísala, že budem robiť s Petrom Nagyom. Spolužiaci sa mi vysmiali, kritizovali ma a učitelia chceli, aby som to prepísala. Ja som si však stála za svojím a nechcela som to prepísať,“ hovorí Mária, ktorá vtedy ani na chvíľu nezapochybovala, že by to tak nemalo byť.
Na Nagya s tortou
Školáčka Majka bývala v Topoľčanoch a ako správna fanúšička kučeravého speváka si nedala ujsť žiadny Nagyov koncert so skupinou Indigo. „Pamätám si na moment, keď koncertoval vo vypredanej športovej hale. Išla som tam o niekoľko hodín vopred, postavila som sa k skleným dverám a videla som, ako vnútri behajú ľudia. Bolo mi ľúto, že tam nie som. Vtedy som si povedala, že nikdy nebudem tá, ktorá bude stáť za dverami.“ A tak vymyslela plán, ako sa k svojmu idolu priblížiť. „Prišla som za mamou a vravím: Mami, upeč tortu, s tortou ma tam hádam pustia!“ Sladká vstupenka zabrala. „Dostala som sa za Petrom až do šatne a odvtedy si ma pamätá.“
Po skončení školy prišla do Bratislavy a pracovala ako predavačka. Svet šoubiznisu ju však lákal viac ako regály v obchode, a tak jedného dňa v roku 1991 zaklopala na dvere agentúry Rocklet s tým, že by chcela pre nich niečo robiť. Vtedajší šéf Jozef Oklamčák jej ponúkol prvý džob. „Povedal mi: ,Dobre, sadni si a priprav turné Metalindy!‘ A tak som dala dokopy mesačné protidrogové turné kapely,“ vraví dnes mama dvoch detí.
Prvý bol Grigorov
Manažérku z nej však spravilo písanie článku do školského časopisu o topoľčianskom koncerte Roba Grigorova so skupinou MIDI.
„Bolo to komické stretnutie, s ním sa nedalo normálne rozprávať, ale koncert bol geniálny,“ smeje sa Mária, ktorá o niekoľko rokov neskôr tvorila s Robom pracovný tandem. „Robila som ako manažérka skupiny Gladiator v hudobnom vydavateľstve, pod ktoré patril aj Grigorov. Oslovil ma, či by som ho nechcela manažovať. Dala som sa na to, kvôli nemu som si urobila agentúru, spolu sme vymysleli názov, logo...“ prezrádza.
Turné z búdky
Prvú koncertnú Grigorovovu šnúru vybavovala mladá manažérka z telefónnej búdky. „Mobily vtedy neboli. Bývala som v podnájme, mala som jednu izbu v Petržalke. Zobrala som blok, vyložila som sa v telefónnej búdke a vybavovala som. Lenže za mnou stálo veľa ľudí, aj iní chceli telefonovať. Búchali mi na dvere,“ smeje sa. Priznáva, že spolupráca so známym spevákom bola obrovskou školou. „Podľa mňa kto zvládne manažovať Roba, už zvládne všetkých. Bol veľmi náročný, všetko muselo byť tip-top, nesmelo nič zlyhať.“ S Grigorovom zažila veľa zábavy, ale aj krušných chvíľ. „On bol vždy nevyspytateľne priamy. Na jednej akcii, ktorú som organizovala vo Zvolene, boli v hľadisku aj skinheadi. Robo z javiska povedal na ich adresu niečo nelichotivé a mňa oblial pot. Bála som sa, aby sa nestrhla bitka. Robo odspieval, odišiel, ale ja som musela zostať, kým vystúpia všetci účinkujúci. Keď bolo po všetkom, obzerala som sa po Robovi, no nebolo ho. Nič mi nepovedal, proste zmizol a ja som s kamarátkou chodila z podniku do podniku a hľadala Roba Grigorova. Už som ho videla mŕtveho, zarezaného. Napokon sme ho našli v bare vysmiateho, s kávičkou a cigárkom v ruke.“
Splnený sen
Keď sa pýtame, prečo sa skončila ich spolupráca, zamyslí sa. Zjavne je to aj po rokoch stále citlivá téma.
„Robo mal program so skupinou MIDI, a keď sme išli na šnúru, zavolal Petra Nagya ako hosťa programu. Chodievali sme spoločne mikrobusom. Peter v podstate nepotreboval manažéra, vystupoval sám s gitarou, a vtedy už spolupracoval s detskou speváčkou Miškou Paštekovou. Videl, ako zvládam Roba a ako to funguje na vystúpeniach, že je vždy všetko zabezpečené... Navyše sme sa dlho poznali, takže keď išiel robiť detskú platňu, tak ma oslovil. Ponuku od Petra som nemohla odmietnuť. Išiel sa mi splniť sen zo 7. triedy,“ objasňuje svoje rozhodnutie a priznáva, že dlho hľadala odvahu, aby povedala Grigorovovi, že končí spoluprácu a odchádza k Nagyovi.
Mária stála aj pri novom projekte – Peter Nagy a deti 2. S „mandarinkou Darinkou“ Miškou Paštekovou pripravovala nový detský program s tanečnicami skupiny Cute Homegirls. „Urobili sme konkurz na deti, kde sa objavil aj Martin Madej. Bolo to veľmi úspešné a zažili sme kopec srandy,“ usmeje sa Mária pri spomienke, ako sa o deti starala. „Bola som ako ich mama. Keď išli spať, prišla som do každej izby, dala pusu, prikryla...“
Na manažovanie Petra Nagya spomína ako na príjemné obdobie. „Peťo bol veľmi nekonfliktný,“ hovorí. Na cestách s populárnym spevákom a muzikantom strávila veľa času. „Pamätám si na jeden silvestrovský večer, keď mal tri vystúpenia. Presúvali sme sa z mesta do mesta. Presne o polnoci sme sa ocitli niekde na ceste v lese. Keď iní vítali Nový rok, my sme boli v aute. Nemohli sme si ani pripiť,“ končí so spomienkami Mária, ktorej dodnes visia na stene v kancelárii platinové platne za detské albumy, ktoré jej daroval Nagy s tým, že je to aj jej zásluha.
