Lexovi odporučí, aby ako dotknutá osoba zvážil možnosť použitia právnych prostriedkov "proti tomuto protiústavnému postupu nášho zákonodarného zboru." Rozhodnutie o zrušení amnestií má teraz na stole Ústavný súd SR, ktorý rozhodnutie do 60 dní buď potvrdí, alebo zneguje.
Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
Hlbočan tvrdí, že rozhodnutie prezidenta SR o amnestii alebo milosti je individuálnym právnym aktom, nejde o klasický zákon a parlament nemá právo zrušovať niečo, o čom rozhodol niekto iný. "Domáca i zahraničná stabilná judikatúra súdov, právna prax krajín EÚ, zreteľne definuje, že amnestiálne rozhodnutie nie je odstrániteľné, vylúčená je možnosť jeho retroaktívneho zrušenia, dôvod neprístupnosti trestného stíhania nemôže odpadnúť a nemožno obnoviť odložené trestné stíhanie. Ide o zánik trestnosti a zánik trestnej zodpovednosti," povedal Hlbočan.
Predmetná judikatúra k inštitútu amnestie bola podľa Hlbočana obsiahnutá aj v spore Lexu pred Ústavným súdom SR (1999) a Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva v Štrasburgu (2008). "Dokonca Ústavný súd ČR citoval tieto právne úvahy o odmietnutí návrhu na revíziu amnestie udelenej prezidentom ČR V. Klausom (2013)," dodal Hlbočan.
