Trápila sa, ale jej stav nezlepšili ani operácie a liečba. Na život v rozmazanom svete, z ktorého vymizli akékoľvek detaily, si už ako-tak zvykla. Vychovávať s takýmto postihnutím dve malé deti nebolo jednoduché. Dnes sa však statočná mamička teší zo života naplno, pomohol jej k tomu novátorský chirurgický zákrok.
Až do puberty bola Jana úplne zdravá a so zrakom nemala žiadne problémy. Lenže keď končila základnú školu, život sa jej začal radikálne meniť. „Keď som bola pubertiačka, mala som približne 14-15 rokov, začal sa mi dosť zhoršovať zrak. Najskôr som nosila iba okuliare, no neskôr to už nestačilo. Moje videnie bolo natoľko zhoršené, že svet som vnímala len rozmazane ako cez clonu. Nevidela som na prednášajúcich v škole, nedokázala som sa poriadne učiť ani študovať. Krátko po dva- dsiatke som šla k doktorke a tá mi povedala diagnózu,“ spomína Jana.
Operácia nepomohla
U lekárky sa dozvedela, že ide o degeneratívne ochorenie očí - tzv. keratokonus.
„Povedala mi, že mi musia transplantovať obe rohovky.“ Podstúpila teda chirurgický zákrok, no zmena vo videní, akú očakávala, neprišla. „Veľmi dlho som sa liečila, ale môj zrak sa zlepšil len trochu. Stále som trpela veľkým rozdielom dioptrií a na pravom oku, na ktoré som videla len na päť percent, som nosievala iba čisté sklo. Šošovky som však nosiť nemohla, a takisto som nemohla podstúpiť ani operáciu laserom. Vraj by sa mi tak mohla transplantovaná rohovka poškodiť.“
Pomoc manžela
A tak sa musela naučiť žiť s tým, že vidí oveľa menej ako zdraví ľudia, statočne však so svojím hendikepom bojovala. Fungovať v bežnom živote ako-tak mohla, a kde nevidela ona, jej očami bol manžel Tomáš (37).
„Na bežný život môj zrak stačil, keď som však niekam mala ísť niečo vybavovať, nedajbože som musela niečo čítať, tak musel ísť niekto so mnou. Keď sme sa išli s manželom najesť, musel mi čítať jedálny lístok, či dokonca ma navigovať na toalety, lebo ja som nevidela na tabuľu s nápisom,“ vysvetľuje Jana, no dodáva, že ešte horšie to bolo s prácou. „Pred transplantáciou rohoviek som mala jedinú brigádu, na ktorú ma vzali. Balila som slúchadlá do lietadiel. Po operácii som si našla o niečo lepšie zamestnanie. Keďže som ako-tak videla na počítač, začala som pracovať v administratíve jednej spoločnosti.“
Nečakaný zvrat
Po krátkych pracovných skúsenostiach sa manželom Kramplovcom narodil prvý syn Tomáško (5) a Jana nastúpila na materskú. Potom prišiel na svet synček Vilko (2) a Jane sa onedlho bude materská končiť. Práve to ju vyburcovalo k tomu, aby predsa len skúsila ešte niečo spraviť so svojím životom.
„Malý syn pôjde o chvíľku do škôlky a ja by som sa chcela začať obzerať po nejakej normálnej práci. Lenže s mojimi očami to nešlo. Vtedy mi suseda, zdravotná sestra, povedala o možnosti implantácie fakických šošoviek. Operácia prebiehala rýchlo, dokopy to trvalo možno 10 - 15 minút. A hlavne, na druhý deň som už videla!“ teší sa Jana.
Radosť z detailov
Zrak sa pani Kramlovej vrátil úplne a okuliare, šošovky či ďalšie zákroky už nepotrebuje. Nadšenie z výsledku neskrýva. „Konečne, keď kráčam po ulici, sa môžem ľuďom pozerať do tváre a rozoznám ich. Predtým som vždy pozerala do zeme, lebo som sa cítila trápne, že som nevedela rozoznať, či človek hovorí na mňa, alebo na niekoho druhého. Môžem si dokonca aj čítať, prečítala som už jednu hrubú knihu,“ hovorí Jana a dodáva, že najväčšiu radosť má aj tak z toho, že konečne vidí svojich najbližších. „Užívam si každý jeden detail navôkol. Každú krásu, ktorú som dovtedy iba tušila. Keď sa zobudím, vidím na manžela i synov. To sú tie najvzácnejšie momenty, ktoré mi dal nový zrak!“
Čo sú fakické šošovky?
Radovan Piovarči, primár očnej kliniky NeoVízia
- Ide o element podobný kontaktnej šošovke, ktorý implantujeme za očnú dúhovku. Na rozdiel od kontaktných šošoviek sa fakické nevyberajú von, ale ostávajú v oku natrvalo, resp. kým plnia svoj účel. Môže to byť celý život, ale v prípade, že by sa z nejakého dôvodu dioptrický stav zmenil, zhoršil, dá sa korigovať.
