Na rozdiel od predchádzajúcich vydaní sa porovnávací prehľad za rok 2017 zameriava na nové aspekty fungovania justičných systémov a skúma napríklad, či majú spotrebitelia jednoduchý prístup k spravodlivosti a ako postupujú pri podávaní sťažností proti spoločnostiam. Po prvýkrát je zároveň v prehľade zahrnutá aj dĺžka súdnych konaní týkajúcich sa trestných činov prania špinavých peňazí.
Vĕra Jourová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť, v tejto súvislosti uviedla: „Obraciam sa na členské štáty s výzvou, aby zabezpečili, že pri každej reforme súdnictva sa budú rešpektovať zásady právneho štátu a nezávislosť súdnictva. Práve to je kľúčom k tomu, aby občania a podniky mohli v plnej miere využívať svoje práva. Nezávislý a dobre fungujúci justičný systém je základným pilierom každej demokracie.“
Hlavné zistenia za tento rok v rámci celej EÚ:
- občianske a obchodné súdne konania trvajú kratšie: trvanie konaní sa skrátilo aj v niekoľkých členských štátoch, ktorých justičné systémy sa boria s problémami.
- členské štáty sú zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa. Z porovnávacieho prehľadu vyplýva, že dĺžka správnych konaní a súdnych preskúmaní v tejto oblasti sa v jednotlivých krajinách značne líši. Takisto ukazuje, že mnohé spotrebiteľské problémy riešia priamo orgány na ochranu spotrebiteľa a netreba sa s nimi obracať na súdy.
- na základe Štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí členské štáty po prvýkrát poskytli údaje o tejto oblasti. Z nich vyplýva, že dĺžka konaní vo veci trestných činov prania špinavých peňazí sa pohybuje od necelého pol roka až po takmer tri roky.
- z porovnávacieho prehľadu vyplýva, že v niektorých členských štátoch nedostávajú občania, ktorých príjem je pod hranicou chudoby, pri určitých typoch sporov žiadnu právnu pomoc.
- v niektorých krajinách sa informačné a komunikačné technológie (IKT) stále používajú len v obmedzenej miere
- verejnosť vníma nezávislosť súdnictva priaznivejšie alebo rovnako: v porovnaní s rokom 2016 bol tento výsledok zaznamenaný vo viac ako dvoch tretinách členských štátov. Rovnaký trend už od roku 2010 pretrváva v oblasti vnímania podnikmi. Medzi dôvodmi toho, prečo je nezávislosť súdov a sudcov vnímaná ako nedostatočná, bolo najčastejšie uvedené zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov.
- normy kvality: Väčšina členských štátov zaviedla normy, v ktorých sa stanovujú lehoty alebo časový rámec, aby predišli zdĺhavým súdnym konaniam.
Zistenia, ku ktorým sa dospelo v rámci porovnávacieho prehľadu za rok 2017, sa zohľadňujú pri prebiehajúcom posudzovaní jednotlivých krajín v rámci procesu európskeho semestra 2017. Správy pre jednotlivé členské štáty boli uverejnené 22. februára 2017.
Ako je na tom Slovensko?
V Správe o Slovensku k téme súdnictva uvádza, že efektívnosť slovenských súdov sa naďalej zlepšuje. Miera riešenia sporov v súdnych občianskoprávnych a obchodných veciach, t. j. pomer počtu vyriešených prípadov k počtu nových prípadov, sa výrazne zlepšila, čiastočne v dôsledku zníženia počtu nových a prebiehajúcich prípadov. Priemerný čas potrebný na vyriešenie prípadu je však jedným z najdlhších v EÚ a stále sa predlžuje.
Zmeny postupu exekúcie majú za cieľ zlepšiť efektívnosť a špecializáciu tak, že sa tieto konania sústredia na jednom súde. V systéme súdnictva sa nie vždy dodržiavajú najlepšie postupy.
Financovanie reforiem v oblasti súdnictva je okrem toho aj naďalej vo veľkej miere závislé od štrukturálnych fondov EÚ, čo vyvoláva obavy o dlhodobú udržateľnosť.
Pracovníci v súdnictve takisto hlásia pretrvávajúci nedostatok kvalifikovaného podporného administratívneho personálu.
Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk.
