Tieto veľkonočné zvyky už naši vnuci nespoznajú: Dievčatám sypali pod perinu mravce!

Nový Čas zistil, prečo sa dievčatá česali pod vŕbou, aké nepríjemné prekvapenie ich čakalo pod perinou, čo sa písalo na vajíčka a iné zaujímavé, vtipné aj poučné slovenské zvyky.

Verše na vajíčkach

Gemer

Počas Veľkej noci malo veľký význam aj vajíčko symbolizujúce znovuzrodenie a kolobeh života. „Plnilo aj funkciu daru lásky a náklonnosti dievčat chlapcom na Veľkonočný pondelok,“ hovorí Ľudmila Pulišová, etnografka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a pokračuje: „Dekorované veršovaným textom boli nielen slepačie, ale i husacie vajíčka. Texty nachádzajúce sa na veľkonočných vajíčkach zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea boli písané v maďarskom, slovenskom, no i nemeckom jazyku – v bulinerskom nárečí z oblasti Dobšinej.

Najdôležitejší kresťanský sviatok

 

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov kresťanského cirkevného roka. Kresťania si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení, pripadá však na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci. Predkresťanský pôvod majú akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari. U prvých kresťanov sa Veľká noc slávila v čase, keď prebiehali židovské jarné sviatky Pesach, ktorými si Židia pripomínajú oslobodenie z Egypta. Nicejský kresťanský koncil v roku 325 určil Veľkú noc na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Cirkev v roku 1956 upravila veľkonočné obrady tým, že im opäť dala starokresťanský ráz.

Pečený kalkýš

Západné Slovensko

hovorí historička Katarína Nádaská. Koláč, ktorý pochádza z Požitavia, sa tradične konzumoval v predveľkonočnom pôstnom období. Zmiešala sa pšenica s jačmeňom a polievali sa dovtedy, kým tento trávový koberec nevyklíčil na 1 cm. „Potom sa zmes klíčkov rozdrvila na drevenej dos­ke, precedila sa cez sitko a zriedila sa vodou. Vzniknutá tekutina sa zahustila ražnou múkou,“ vysvetľuje Nádaská. Okrem kalkýša zo západného Slovenska mizne aj iný chutný zvyk. „V Prešporku sa voľakedy jahňa či kozľa na Veľkú noc pieklo v každej rodine,“ dodala Nádaská.

Česanie pod vŕbou a umývanie v potoku

Stredné a východné Slovensko

Na východnom Slovensku v minulosti pripravovali ako pôstne jedlo kyselicu. Veľký význam mal aj Zelený štvrtok. „Bol vnímaný ako deň očisty. Rodiny sa zvykli umývať v potoku, studni alebo rannej rose, aby boli všetci zdraví a svieži,“ vysvetľuje etnológ Jozef Hrabovský zo Zemplínskeho múzea. „Veľké upratovanie ľudia robili doma i v maštaliach. Až do soboty boli zviazané zvony, signály dávali drevené rapkáče. Zvykli sa variť pirohy.“ Dievčatá si česávali dlhé vlasy pod smutnou vŕbou, aby ich mali pekné a silné nielen na na východnom, ale aj strednom Slovensku, kde sa šibalo aj oblievalo. Postupne mizne darovanie ručne maľovaných kraslíc a nahrádzajú ich čokoládové cukrovinky.

Mravce v posteli

Rajecká Lesná, Fačkov, Ďurčiná

Poriadne štipľavé boli veľkonočné zvyky na severe, mládenci hádzali dievčatám pod perinu živé mravce. „Nabrali sme ich rukami do plátených vrecúšok, ktoré sme museli poriadne zavrieť, aby nám nevyliezali,“ spomína Bohuslav Pekný (60) na mladosť. A prečo práve mravce? Aby mali dievčatá veľa nápadníkov a mohli si z jedného vybrať ženícha. „Hmýria sa a evokujú tak život, pohyb, úrodnosť a plodnosť,“ hovorí etnologička Soňa Vanovčanová Slamková (35). V Trenčianskej župe si niektoré odvážne slečny dokonca do mraveniska sadali – boli tak potom robotnejšie a zdravšie.

Škrabané kraslice

Batizovce, Spišská Teplica, Gerlachov

Na Veľkonočný pondelok museli mať dievčatá nachystané kraslice, pod Tatrami zväčša škrabané. Vajíčko sa najskôr nafarbilo a zatrelo politúrou. Šikovné ženy potom do toho vyškrabali motív typický pre určitú dedinu. Vajíčka odnášali šibačom až v nedeľu po Veľkej noci. V utorok chodili dievčatá na revanš oblievať chlapcov a pri potoku im nezostali nič dlžné. Tradične sa tam oblievalo, šibať začali až v posledných dvoch-troch desaťročiach.