Nový Čas zistil, prečo sa dievčatá česali pod vŕbou, aké nepríjemné prekvapenie ich čakalo pod perinou, čo sa písalo na vajíčka a iné zaujímavé, vtipné aj poučné slovenské zvyky.
Verše na vajíčkach
Gemer
Najdôležitejší kresťanský sviatok
Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov kresťanského cirkevného roka. Kresťania si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení, pripadá však na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci. Predkresťanský pôvod majú akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari. U prvých kresťanov sa Veľká noc slávila v čase, keď prebiehali židovské jarné sviatky Pesach, ktorými si Židia pripomínajú oslobodenie z Egypta. Nicejský kresťanský koncil v roku 325 určil Veľkú noc na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Cirkev v roku 1956 upravila veľkonočné obrady tým, že im opäť dala starokresťanský ráz.
Pečený kalkýš
Západné Slovensko
Česanie pod vŕbou a umývanie v potoku
Stredné a východné Slovensko
Na východnom Slovensku v minulosti pripravovali ako pôstne jedlo kyselicu. Veľký význam mal aj Zelený štvrtok. „Bol vnímaný ako deň očisty. Rodiny sa zvykli umývať v potoku, studni alebo rannej rose, aby boli všetci zdraví a svieži,“ vysvetľuje etnológ Jozef Hrabovský zo Zemplínskeho múzea. „Veľké upratovanie ľudia robili doma i v maštaliach. Až do soboty boli zviazané zvony, signály dávali drevené rapkáče. Zvykli sa variť pirohy.“ Dievčatá si česávali dlhé vlasy pod smutnou vŕbou, aby ich mali pekné a silné nielen na na východnom, ale aj strednom Slovensku, kde sa šibalo aj oblievalo. Postupne mizne darovanie ručne maľovaných kraslíc a nahrádzajú ich čokoládové cukrovinky.
Mravce v posteli
Rajecká Lesná, Fačkov, Ďurčiná
Poriadne štipľavé boli veľkonočné zvyky na severe, mládenci hádzali dievčatám pod perinu živé mravce. „Nabrali sme ich rukami do plátených vrecúšok, ktoré sme museli poriadne zavrieť, aby nám nevyliezali,“ spomína Bohuslav Pekný (60) na mladosť. A prečo práve mravce? Aby mali dievčatá veľa nápadníkov a mohli si z jedného vybrať ženícha. „Hmýria sa a evokujú tak život, pohyb, úrodnosť a plodnosť,“ hovorí etnologička Soňa Vanovčanová Slamková (35). V Trenčianskej župe si niektoré odvážne slečny dokonca do mraveniska sadali – boli tak potom robotnejšie a zdravšie.
Škrabané kraslice
Batizovce, Spišská Teplica, Gerlachov
Na Veľkonočný pondelok museli mať dievčatá nachystané kraslice, pod Tatrami zväčša škrabané. Vajíčko sa najskôr nafarbilo a zatrelo politúrou. Šikovné ženy potom do toho vyškrabali motív typický pre určitú dedinu. Vajíčka odnášali šibačom až v nedeľu po Veľkej noci. V utorok chodili dievčatá na revanš oblievať chlapcov a pri potoku im nezostali nič dlžné. Tradične sa tam oblievalo, šibať začali až v posledných dvoch-troch desaťročiach.