Len na východe našli až 10 dielní peňazokazcov so stovkami mincí a polovýrobkov. Práve Spiš bol podľa archeológa ohniskom falšovateľov. V minulosti za to pritom hrozili tie najprísnejšie tresty.
Marián Soják z Archeologického ústavu SAV Nitra - pracoviska Spišská Nová Ves hovorí, že peniaze falšovali už Kelti a Rimania. Najstarší doklad o tom na Slovensku je z roku 1245. „Do 50. rokov 20. storočia sme poznali u nás len jednu peňazokazeckú dielňu vo Chvalovskej jaskyni na Gemeri, no postupne pribúdali aj nálezy falošných mincí z hradov,“ hovorí Soják.
Zaoberá sa aj jaskyniarstvom, na východe objavil až do desať peňazokazeckých dielní práve v podzemí - a to v Slovenskom raji, ale aj pri Poráči či v Slovinkách. „Peňazokazcov bolo na Spiši veľa. V 15. storočí to bolo dokonca jedno z ohnísk falšovateľov, o čom sú aj doklady počas bratríckych výbojov,“ dodáva odborník.
Mnohé objavy sú nepodarenými kópiami, lebo výrobcovia ich poskrývali v jaskyniach a na hradoch. „Asi sa im nepáčili, objavili sme skôr ich nepodarky. Keď však peňazokazcov odhalili, končilo to zvyčajne krutou smrťou. Často išlo aj o zámožných ľudí, mešťanov, ktorí mali poruke znalých remeselníkov,“ dodal Soják s tým, že podľa analýz niekedy používali namiesto striebra olovo či cín. V minulosti falšovali skôr drobné mince - denáre, poldenáre či štvrťdenáre. Tie sa totiž často pri obchodovaní s tovarom vážili vo väčších množstvách.
Falšovanie z roku 1245
Falšovanie peňazí vždy patrilo k odsudzovaným trestným činom. Po jeho odhalení sa vymeriavali najprísnejšie tresty straty majetku a aj života s vypichnutím očí, sťatím, upálením či utopením. Najstarší doklad o falšovaní stredovekých mincí u nás je z roku 1245 a vzťahuje sa k vlastníctvu Fiľakovského hradu.
