Najnovšie výsledky referenda, v ktorom Turci potvrdili takmer neobmedzenú moc prezidentovi Recepovi Erdoganovi, sa radia k prekvapivému brexitu či víťazstvu Donalda Trumpa (70) v prezidentských voľbách USA. Všetky udalosti majú rapídny vplyv aj na Slovensko a EÚ, ktorá sa tak musí popasovať s novými výzvami. Čo všetko nás čaká?
Turecké referendum, ktoré dáva tamojšiemu prezidentovi Recepovi Erdoganovi takmer neobmedzenú moc, dalo celý svet do pozoru. V samotnom 75 miliónovom Turecku vychádzajú ľudia do ulíc a opozícia spochybňuje tesné výsledky. Ukázal sa aj dramatický rozdiel medzi veľkomestami a vidiekom. V najväčších metropolách, ako sú Istnabul, Ankara a Izmir, sa konajú demonštrácie. Úspešné referendum vyvolalo reakcie aj v Európskej únii. Nemecká kancelárka Angela Merkelová rešpektuje plebiscit, ale varuje pred jeho ďalšími krokmi. Erdoganovi už medzičasom zavolal a k úspechu zagratuloval aj americký prezident Donald Trump a poďakoval za podporu Turecka pri nedávnom bombardovaní sýrskeho letiska.
Aj on je podľa politológa Eduarda Chmelára dôkazom, že akékoľvek hysterické výroky proti Turecku sú cynické. „Z Erdogana sa nestal diktátor zo dňa na deň. Turecko je dnes v pozícii, keď ho potrebujú všetci. Spojené štáty budú stáť za Tureckom za každých okolností. Ale to isté bude robiť aj Európa. Nikto nebude riskovať, aby stratil Turecko ako strategického partnera,“ povedal Chmelár.
Dopady tureckého referenda:
Referendum v Turecku
Áno 51,4 %
Nie 48,6 %
Dvere do EÚ si zabuchli
Turecko sa roky pokúšalo dostať do Európskej únie, dokonca preto aj v roku 2004 zrušilo trest smrti. Dnes už je podľa analytika jasné, že Turecko má dvere zatvorené, čo už naznačili aj viacerí európski politici. „Únia sa môže definitívne zbaviť rokovaní Turecka o vstupe do EÚ a myslím, že to mnohým v Európe vyhovuje,“ povedal bezpečnostný analytik Ivo Samson, podľa ktorého bude EÚ svedkom aj ďalších krokov presunu Turecka k autokracii.
Vydieranie cez utečencov
Za hrozbu pre Európu možno považovať aj utečencov z okolitých krajín, najmä zo Sýrie, ktorých sú v Turecku približne tri milióny. „Turecko má cez nich bič, keď môže Úniu vydierať a prinútiť ju k určitým ústupkom,“ povedal analytik Samson.
Turci v Európe
Referendum sa okrem Turecka konalo aj v krajinách, kde žijú početné turecké skupiny. V Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku Turci výrazne podporili Erdoganove diktátorské chúťky. „Erdogan tam využil turecký nacionalizmus. A tieto menšiny, ako sa postavili v referende za tureckú vládu, tak to bude znamenať problémy v hľadaní ich identity, keď sa postavia skôr za svojho vodcu Erdogana a bude to znamenať rozpory v spoločnosti a oddelenie tureckej menšiny od väčšiny,“ myslí si analytik Samson.
Voľby do roka a do dňa
Hlasovanie o Brexite
Za odchod 52,5 %
Za zotrvanie 47,5 %
Od hlasovania Britov o rozchode s Európskou úniou ubehlo 10 mesiacov a obe strany sa obávajú toho, čo odchod Británie prinesie. Prvé dôsledky sa črtajú už dnes. Hoci by za normálnych okolností Briti pristúpili k volebným urnám až v roku 2020, britská premiérka Theresa Mayová v utorok oznámila, že by sa v krajine mali 8. júna konať predčasné voľby. Mayová požiada parlament, aby o jej návrhu hlasoval. Aby ho schválili, musí získať súhlas dvojtretinovej väčšiny. Na to však potrebuje podporu opozície, ktorú obviňuje zo snahy spomaľovať proces vystúpenia Británie z EÚ.
„Jediným spôsobom, ako zaručiť istotu a bezpečnosť aj v nadchádzajúcich rokoch, je vypísanie týchto volieb. Ak všeobecné voľby nevypíšeme hneď, ich politikárčenie bude pokračovať,“ povedala premiérka. „Britské predčasné voľby sa ponášajú na to, že nikto nechce zobrať zodpovednosť za brexit. Theresa Mayová vie, že teraz má najväčšiu šancu na úspech, pretože ich preferencie klesnú po tom, ako sa začnú prejavovať negatívne dôsledky brexitu,“ myslí si politológ Eduard Chmelár.
Dôsledky brexitu
1. Postavenie pre Slovákov v Británii
Hlavnou požiadavkou brexitu bolo obmedziť prichádzajúcich ekonomických migrantov na Ostrovy. Do Británie však odišli žiť a pracovať aj desaťtisíce našincov. „Len za Slovensko hovoríme o 80 000 ľuďoch a nechceme, aby po odchode boli obyvateľmi Veľkej Británie druhej kategórie,“ vysvetlil premiér Robert Fico.
2. Škrt cez rozpočet
Británia prispieva do rozpočtu zhruba 10 %. Jej odchod si vyžiada buď zníženie, alebo zvýšenie príspevkov ostatných krajín, v prípade Slovenska ide približne o 60 miliónov eur. Prípadná úprava rozpočtu bude závisieť od toho, ako sa Británia postaví k už schválenému rozpočtu do roku 2020. Členským štátom tiež hrozí zníženie príjmov z eurofondov.
3. Menej peňazí na obranu
Vystúpenie Británie bude mať vplyv aj na financovanie nákladov spojených s vojenskými operáciami EÚ, ako aj na ďalšie pôsobenie a príspevok do operácií a misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Odchod bude mať vplyv aj na financovanie Európskej obrannej agentúry.
Prvých sto dní nepredvídateľného Trumpa
Už o niekoľko dní uplynie 100 dní, ktoré v úrade amerického prezidenta strávil Donald Trump. Pôvodné predpovede o jeho vyšachovaní demokratickou kandidátkou Hillary Clintonovou sa nenaplnili a v dramatickom hlasovaní nakoniec získal potrebný počet voliteľov. Trumpovi už počas kampane vyčítali najmä nepredvídateľnosť a túto svoju vlastnosť potvrdil aj v Bielom dome. „Ukázal sa však aj ako človek pragmatickejší. Narazil najmä v domácej politike, keď mu neprešlo zrušenie zdravotníckej reformy Obamacare a stále je pomerne nepopulárnym prezidentom,“ tvrdí šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Podľa neho vniesol do verejného života väčšiu mieru suverenity Spojených štátov. „Vyžaduje zvyšovanie financovania obrany európskych spojencov. Očakávania tiež boli, že bude vo väčšom spojení s Ruskom. Ale paradoxne postupuje aj v tých oblastiach, kde nedochádza k zhode s Putinom, čo je napríklad Sýria,“ dodáva Mesežnikov. Pripomína, že stále je to politik s veľkou mierou nepredvídateľnosti, a tak ako sa v súčasnosti formuje politika v Bielom dome, tak sa nikdy neformovala. „Nahradil ľudí s väzbami a tradičných politikov a vidieť, že to dnes funguje úplne inak,“ zakončil Mesežnikov.
Dôsledky zvolenia Trumpa
1. Nepredvídateľná zahraničná politika - Po útoku chemickým plynom v Sýrii reagoval razantne a USA spustili na islamistov desiatky striel Tomahawk. V súčasnosti vyhrocuje napätie so Severnou Kóreou, ktorá sa nevie vzdať jadrového zbrojenia, a podľa rečí oboch strán môže konflikt dopadnúť akokoľvek.
2. Urýchlené zvyšovanie výdavkov na obranu spojencov v NATO - Trump dlhodobo požaduje, aby spojenci Ameriky v NATO vrátane Slovenska zvýšili výdavky na rozpočet na 2 % HDP. Máloktorá krajina sa tým môže pochváliť.
3. Pretnutie zabehaných väzieb mocenských štruktúr - zvolenie dlhoročného podnikateľa, ktorý s politikou nemal takmer nič spoločné, narušilo väzby v Bielom dome, kde sa zmenil systém lobingu.