Bývalý superstárista Miro Jaroš (39) dnes patrí k najvyhľadávanejším detským interpretom u nás, jeho oficiálny youtube kanál má viac ako 65 miliónov zobrazení, na trhu má už šiestu knihu, neustále koncertuje a nakrúca aj pre televíziu.
Je z vás detský spevák a spisovateľ. Nehnevajte sa, ale na prvý pohľad to vyzerá ako čistý kalkul. Videli ste medzeru na trhu?
Nevidel. Celé sa to začalo tým, že asi pred štyrmi rokmi ma kontaktovala kamarátka, ktorá robila projekt Veselé zúbky, s tým, či by som k tomu vedel napísať pesničku. Moja prvá reakcia bola, že nie... Celý život sa snažím robiť dospelácku tvorbu a na tú detskú som sa, poviem úprimne, pozeral cez prsty. Bral som ju ako lacnú, druhotriednu produkciu.
Ale tú pieseň ste nakoniec spravili.
Áno. V tom období som mal problémy so spaním a raz v noci som si povedal, že ju skúsim napísať. Trvalo mi to desať minút, nahrala sa a stal sa z nej hit s niekoľkomiliónovými pozretiami na youtube. Ale nevenoval som tomu nejakú pozornosť, bral som to len ako úlet, ani som sa s tým veľmi nechcel spájať.
A ako to teda prerástlo do prvej knihy?
Jednoducho. Ozvalo sa knižné vydavateľstvo, že by ten text chceli vydať a nech píšem ďalšie piesne pre deti. Moja prvá reakcia opäť bola, že v žiadnom prípade. Jednak som nechcel byť spisovateľom a ani som nechcel robiť pre deti. Mal som pocit, že to ani neviem. Dlho sme sa naťahovali a vstúpil do toho aj môj manažér, ktorý chytil stranu Gabike Belopotockej, ktorá sa ma za Ikar snažila presvedčiť, a hovorí: „Vieš čo, nemal by si byť taký blbec a brániť sa tomu. Keď sa ti podarilo napísať taký veľký detský hit, možno máš dar zhora a toto je tvoja cesta.“ Tak som si povedal, dobre, ale dal som si podmienku, že nikdy nebudem vystupovať ako spisovateľ a trval som na tom, aby súčasťou každej knižky bolo aj CD s pesničkou. Postupne som napísal ďalšie knižky Čisté rúčky a Čarovné slovíčka, a ten úspech sa opakoval. Bol som z toho úplne mimo, nerozumel som tomu. Navyše následne niekto zavolal, aby som niekam prišiel vystupovať - pre deti - a moja prvá reakcia bola opäť...
Že v žiadnom prípade...
(smiech) Presne tak. Bál som sa toho ako čert svätenej vody. Vedel som, že mám vzťah k deťom, lebo v sedemnástich som odišiel pracovať do Anglicka ako aupair, do rodiny, kde boli najskôr štyria a neskôr až šiesti chlapci. Ale spievať pre deti a komunikovať s nimi na koncertoch, to ma vôbec nelákalo. A hlavne som si myslel, že na to nemám. Tiež som sa bál, že si budujem nejaké meno v slovenskej popmusic a čo si o mne budú myslieť kolegovia, že si z toho budú robiť srandu.
A robia si?
Možno to bolo pri prvej, druhej pesničke. Ale po tých troch rokoch, čo to robím, sa mi podarilo aj tých, ktorí krútili hlavou, a rozmýšľali, či to robím len pre peniaze, presvedčiť, že ten projekt má zmysel. A stal sa súčasťou domácností aj ľudí, pri ktorých som sa obával, že ma budú dávať dole. Mnohí teraz chodia na moje koncerty so svojimi deťmi.
S koncertmi ste si nakoniec ako poradili?
Prvý bol hrozný, nevedel som, čo mám tým deťom povedať. Neskôr, pri desiatom, som sa už s nimi naučil komunikovať. Postupne som začal uvažovať, že to nie je celé márne, že možno mám naozaj talent na detské piesne. Potom navyše prišla ponuka z detskej televízie mať vlastnú reláciu. Vznikol Neposlušník a vďaka tomu som sa znova oťukal ako moderátor. Po prvej sérii vznikla druhá a ani neviem ako, zrazu som sa ocitol na plagátoch ako hlavná hviezda akcií, určených pre deti. Dnes musím povedať pravdu: fakt si to užívam. Prijal som svoje nové ja. S radosťou si obliekam žltú košeľu a keď vidím reakcie rodičov a detí, ani na chvíľu nepochybujem, že to má zmysel. Normálne som si to zamiloval.
Koľko vystúpení máte mesačne?
Limitujeme ich, lebo ak by som bral všetko, čo mi príde do cesty, nemal by som čas na nič. Od začiatku roka sme mali asi 20 vystúpení a do konca roka mám potvrdených ďalších asi 80 akcií. A to máme len apríl. Normálne sa cítim užitočný, že robím veci, ktoré sa ľuďom páčia. Možno sa mi vrátilo aj sebavedomie, ktoré som kedysi trošku stratil, keď bolo také obdobie, že rádiá odmietali hrať moju hudbu.
Medzičasom ste vydali aj dve detské CD, jedno DVD a teraz vám vyšla už šiesta kniha Do školy sa teším. Vidíte ešte nejaké dôvody robiť pre dospelých?
Vidím, lebo musím byť aj ja šťastný, cítim, že časť mňa chce robiť hudbu pre dospelých. Práve chystám niečo nové, tak som zvedavý, čo na to ľudia povedia. Dúfam, že nie som už v škatuľke s označením detský interpret.
Vraj ste dokonca absolvovali kurz, ako si s deťmi lepšie rozumieť.
Keď sme natočili prvú sériu Neposlušníka pre detskú televíziu, zdalo sa mi, že by sa dalo niekoľko vecí zlepšiť. Išlo najmä o moju komunikáciu s deťmi, niekedy som nevedel reagovať na ich otázky. Keď prišla ponuka na pokračovanie, vypýtal som si na nakrúcanie odborný dozor. Prišla pani, ktorá rieši problémy rodičov s deťmi celkovo, vo svojej poradni. Neskôr som ju začal navštevovať aj mimo televízie, aby som sa naučil s deťmi oveľa lepšie komunikovať.
Ako veľmi ste zbohatli vďaka tvorbe pre deti?
(smiech) Určite nie som za vodou, normálne platím hypotéku, splácam aj auto. Čo znamená byť bohatý? Som asi najbohatší vo svojej kariére, respektíve dá sa to porovnať s časmi krátko po SuperStar, keď sme mali toľko roboty, že sme nemali čas ani spať. Ale neostáva mi na účte toľko peňazí ako vtedy, lebo väčšinu miniem na ďalšiu produkciu. Som slušne zarábajúci človek, ktorý môže ísť dvakrát do roka na dovolenku.
