Narodil sa na Gemeri, po vojne sa ako dieťa spolu s rodičmi presťahoval do Stakčína v Sninskom okrese. „Pretože otec robil v lesnom závode, tak ma brával do hôr od malička,“ uviedol pre TASR. Počas vysokoškolského štúdia sa venoval i lezeniu, po vojne sa stal súčasťou turistického oddielu a začal značkovať turistické trasy. „Každý rok urobím sám tak 30 až 40 km,“ spomenul s tým, že má za sebou aj kurz inštruktora značenia. Za dlhoročnú spoluprácu a celoživotný prínos k rozvoju turistiky mu Klub slovenských turistov udelil i Plaketu Alojza Lutonského.
„Keď sme začali značkovať, Humenné malo okolo 30 km chodníkov. To boli len také miestne chodníky. Teraz máme v okresoch Snina, Medzilaborce a Humenné označkovaných už 250 km,“ priblížil s tým, že naposledy sa im podarilo spojiť Ukrajinu s Novou Sedlicou. „Trasa má niečo vyše 26 km,“ ozrejmil s tým, že tri roky značkovali i chodníky vo Vranovskom okrese. „Stáva sa aj také, že niekde prestanú značkovať, tak nám pridelia aj iné trasy. Možno sa stane, že budeme musieť robiť aj iné okresy, keď tam značkári prestanú fungovať, lebo to sa musí udržiavať,“ vysvetlil Kirschner.
Turistika mu, ako tvrdí, priniesla veľmi veľa. „Získal som veľké skúsenosti. Viem sa orientovať v mapách,“ spomenul s tým, že spolupracoval pri tvorbe niektorých z nich, napr. na Vihorlatských a Slanských vrchoch, tiež na Domaši, Dukle či Laboreckej vrchovine a iných. „Dokonca som popísal aj niektoré chodníky,“ spomenul. Kilometrov, ktoré doteraz prešiel a má ich zapísané v notese, je 5000. „Ale to, čo som chodil pred tým, som nezaznamenal,“ uviedol s tým, že ich bude určite viac. Ročne totiž absolvuje od 500 do 700 kilometrov po Slovensku i zahraničí. „Chodíme väčšinou na tie miesta, ktoré sme ešte nenavštívili,“ doplnil.
Počas turistiky zažil aj situácie, pri ktorých mu išlo o život. Vo Vysokých Tatrách počas víchrice, keď hľadal chodník, sa prepadol do potoka. Zachránil ho ruksak a koreň kosodreviny, po ktorom sa z vody vyšplhal. „Raz sme išli z Kremenca na lyžiach cez Zbojský potok. Prepadol som sa pri teplote -18 stupňov Celzia do vody, potom mi bolo treba ísť ešte 3,5 kilometra,“ vysvetlil. Pri extrémnych situáciách je podľa neho najdôležitejšie zachovať chladnú hlavu. „Poobzerať sa, zistiť, aké mám možnosti a čo sa dá použiť na záchranu vlastného života,“ skonštatoval.
Tvrdí, že turistika je šport pre všetky vekové kategórie. „Len si treba vybrať vhodnú túru, odhadnúť svoje sily. Zo začiatku zvoliť jednoduchšie trasy, neskôr i náročnejšie podľa kondície,“ priblížil s tým, že človek pritom spozná kopce i vrchy, do ktorých sa málokto a málokedy dostane. Jeho osobným cieľom je ešte vyjsť na Slavkovský štít, kde už raz skoro bol, ale pre búrku musel výstup prerušiť.
