Prácu so Slovákmi si pochvaľuje, ale priniesla mu aj veľké sklamanie, ktoré nedokáže prehryznúť.
Hoci pochádzate z poľskej Varšavy, výborne rozprávate po slovensky. Kedy ste sa to stihli naučiť?
Ďakujem za kompliment. Keďže do Bratislavy cestujem pracovne už niekoľko rokov, slovenčina sa na mňa nalepila prirodzene. Navyše už desať rokov hrám v predstaveniach nitrianskeho divadla Teatro Tatro. Naša spolupráca sa začala, keď som v cirkusovom šapitó videl ich predstavenie Dáma s dvoma hlavami. Bolo to jedno z najlepších predstavení, aké som kedy v živote videl. Dovtedy som sa v divadle nikdy toľko nenasmial. Smial som sa v kuse dve hodiny a bol to aj taký smiech cez slzy. Režisérovi Ondrejovi Spišákovi som povedal, že aj keď nie som herec, ale divadelný režisér, snívam o tom zahrať si v ich divadle. Odvtedy prešlo niekoľko rokov a keď pripravovali hru Prorok Iľja, zavolali ma, či by som si nechcel splniť svoj sen. A tak som si zahral postavu žida, ktorý jazdí na motorke. Postupne som spoznal aj všetkých chalanov z divadla a zážitky, ktoré spolu na Slovensku zažívame, nazývam dobrodružstvom života. (Smiech)
Súčasťou divadla Teatro Tatro, o ktorom hovoríme, sú aj herci Milan Ondrík, Martin Nahálka, Lukáš Latinák či herečka Zuzana Konečná, s ktorými sa stretávate aj v jojkárskom seriáli 1890. Môžete na nich požalovať, akí sú v súkromí?
Všetko sú to veľmi pekní srdeční ľudia a výborní herci. Milana Ondríka a Martina Nahálku som spoznal už pred rokmi. Na jednej strane sú to najlepší ľudia, akých som kedy spoznal, a na druhej strane sú to monsteri a rebelanti. Priznávam, že zo začiatku som sa ich trošku aj bál.
Prečo?
Lebo takisto, ako dokážu byť srdeční a otvorení, tak vedia byť niekedy aj divokí a nepredvídateľní. (Smiech)
V jojkárskom seriáli 1890 hráte grófa Wisniewskeho, ktorý má zvrhlú záľubu - pri milostných radovánkach rád bije ženy. Nebolo vám počas nakrúcania ľúto seriálových slúžok, ktoré gróf bije, aby sa vzrušil?
Myslím, že nakrúcanie bolo bezbolestné, keďže násilie, ktoré vidíte v seriáli, bolo len herecky fingované. Snažil som sa byť opatrný, ale treba sa opýtať herečiek. Na postavu grófa Wisniewskeho som sa aj seriózne pripravoval, napríklad tak, že som začal čítať knihy francúzskeho šľachtica markíza de Sade, ktorého tiež preslávila záľuba v sadomasochistických radovánkach. A takisto som sa zúčastňoval workshopov japonského zväzovania - bondage. Nie som úplný špecialista, ale už môžem povedať, že o tejto problematike niečo viem...
Tvorcovia seriálu 1890 vás však ako grófa Wisniewskeho nenechali hovoriť, ale predaboval vás slovenský herec Milan Bahúl. Nemrzí vás to?
Myslím si, že režisér seriálu Peter Begányi pôvodne chcel postave ponechať môj hlas aj s prízvukom, ale nakoniec zasiahla televízia. Je mi veľmi ľúto, že ma dabovali, lebo mám pocit, že to už nie som ja. Mám z toho taký divný až schizofrenický pocit. Pripadá mi to, akoby som to nedokončil. A veľa mojich priateľov na Slovensku mi hovorí to isté. Ale čo? Nič s tým neurobím. V divadle Teatro Tatro hrám so svojím hlasom a tam ma majú možnosť diváci nielen uvidieť, ale si ma aj prirodzene vypočuť.
Aj keď vám slovenčina ide, poľský prízvuk sa zamaskovať nedá. Je pre vás náročné učiť sa naspamäť slovenské texty?
Nie je to ťažké, ale aj tak mi to zabralo dosť času. Kým pri práci v divadle je na všetko priestor a dajú sa prepracovať detaily, vo filme treba byť pripravený ihneď.
Máte veľkú rodinu. S manželkou, herečkou Joanninou Niemirskou (38) máte dve dcéry, syna aj dve mačky. Aký ste otec a manžel? Videli vás v seriáli 1890 a čo vám povedali?
Moja žena Joanna hovorí, že som výborný otec a manžel. Seriál 1890 začala pozerať aj spolu s deťmi, ale keď zistili, že tam nemám svoj vlastný hlas, trochu stratili záujem...
Cítite rozdiel medzi poľskou a slovenskou mentalitou?
Pre mňa sú to dve úplne odlišné histórie, hoci jazyky našich krajín sú si pomerne blízke. Ja napríklad vôbec nerozumiem češtine. Ten jazyk je pre mňa úplne nezrozumiteľný, hoci veľa ľudí mi hovorí, že je podobný slovenčine. Keď som si bol kedysi dávno pozrieť jedno predstavenie v Prahe v Divadle na zábradlí, rozumel som len jednému hercovi. Myslel som si, ako geniálne hrá, lebo som mu všetko rozumel. Nakoniec som zistil, že to bol Martin Huba, ktorý po celý čas ako jediný rozprával po slovensky. (Smiech) Váš jazyk aj ľudia sú mi blízki, aj keď majú naše krajiny odlišné histórie. Poľsko má históriu, ktorá nás robí, akoby sme boli niečím viac, než v skutočnosti sme. A hoci vy ste boli pod nadvládou Rakúska-Uhorska, mám pocit, že Slováci sú viac otvorení a majú veľké srdcia.
Cudzincov na Slovensku často nadchnú pálenka a bryndzové halušky. Vyskúšali ste ich aj vy?
Keď sme s divadlom na dedine neďaleko Nitry skúšali predstavenie Prorok Iľja, robili tam so mnou miestni workshopy s borovičkou.
Čo to znamená? Boli ste taký dobrý degustátor, alebo ste veľa zniesli?
V divadle Teatro Tatro používajú herci mnoho unikátnych dramatických techník, ktoré v žiadnom inom divadle na svete nezažijete. Pri nacvičovaní tohto predstavenia bola práca na tému dedinskí ľudia, tak sme museli veľa piť. (Smiech)
Seriálový Wisniewski má veľa nepriateľov, pokúsili sa ho aj zabiť. Zápasili ste niekedy o holý život aj v realite?
O život mi išlo hneď niekoľkokrát. Raz som prežil hrozivú autonehodu a keď som potom na mieste videl moje auto, z ktorého nič nezostalo, pochopil som, že som mal veľa šťastia.
Nie je tajomstvom, že máte židovský pôvod. Obrazy smrti sú vo vašej rodine asi veľmi prítomné...
Áno, časť mojej rodiny tak dopadla... Časť príbuzných bola počas vojny deportovaná do Ruska, aj môj dedo skončil v ruskom lágri a ostatní v Poľsku. Táto smutná história sa s nami ťahá dodnes. Teraz nedávno som v divadle v Poľsku režíroval Obchod na korze. Ten film mám veľmi rád, ale viem, že v Poľsku by film na túto tému v takejto podobe nikdy nevznikol, my sme očitými svedkami holokaustu. Váš Obchod na korze je ale iný - nemá Nemcov, len Slovákov a Židov, hoci viete, ako to v skutočnosti bolo. Keď som bol malý a chodil som do školy, hovoril som si - toto sa už nemôže nikdy viac stať! A v súčasnosti vidieť, koľko ľudí z Európy sa k tomu vracia. Je to strašné.
