Na sociálnej sieti Facebook o tom informovala spisovateľkina vnučka Ľubov Summová. Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa Kaganová, rodáčka z bieloruského mesta Gomeľ, dostala na front ako tlmočníčka, pričom slúžiť v armáde začala v oblasti neďaleko mesta Ržev, odkiaľ pochádza jej pseudonym.
Keď Červená armáda obsadzovala Berlín, Kaganová-Rževská sa zúčastnila na pátraní po pozostatkoch nacistického vodcu Adolfa Hitlera a na jeho identifikácii.
Agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na Summovú uviedla, že Kaganová-Rževská mala niekoľko dní v úschove čeľusť, ktorá sa našla medzi ľudskými pozostatkami zasypanými v záhrade Hitlerovho bunkra. Ich identita sa neskôr potvrdila aj na základe porovnania nájdeného chrupu so zápisom v Hitlerovej zdravotnej karte.
Literárna kritička Anna Narinská podľa servera Lenta.ru opísala udalosti, ktoré tomu predchádzali. Uviedla, že sovietski rozviedčíci boli pri identifikácii nájdených pozostatkov veľmi opatrní, pretože raz sa už "popálili" a ako Hitlera identifikovali jeho dvojníka. Pravosť tela sa preto rozhodli potvrdiť analýzou čeľusti. Spolu so zdravotnou kartou ju potom prepravili do Moskvy. "Ako? Vo vrecku Jeleny Rževskej," napísala Narinská.
Rževská sa zúčastnila i na vyšetrovaní okolnosti Hitlerovej samovraždy, napísal denník Moskovskij komsomolec. Po vojne Rževská napísala viacero próz s vojnovou tematikou, ktorých základom boli zápisy z jej frontových denníkov. Jej knihy vychádzali aj v prekladoch, napríklad v češtine vyšla v roku 2012 jej kniha Zápisky válečné tlumočnice. Bola členkou Zväzu spisovateľov ZSSR i ruského PEN-centra.
