Hoci rozhovory dáva Šarky len výnimočne, nám počas nedávnej návštevy Slovenska urobil výnimku.
Ako vyzerá váš život v zámorí?
V Amerike žijeme úplne bežný život a všetko sa točí najmä okolo našich detí - Mirka (11) a Viktórie (7). Vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, v škole sa učia po anglicky, doma sa, samozrejme, rozprávame po slovensky.
Zdedili niečo z vašich génov? Majú športový talent po vás alebo umelecké sklony po vašej manželke Ingrid (40), ktorá je opernou speváčkou?
Myslím si, že deti pochytili niečo z každého z nás. Syn hrá hokej, s čím mu aj aktívne pomáham a dcéra sa dala na krasokorčuľovanie. Takže uvidíme, ako dlho im to takto vydrží.
Synovia úspešných otcov to nemajú nikdy jednoduché. Nebojíte sa, že vás budú časom porovnávať?
Má to svoje plusy aj mínusy a porovnávanie so mnou môže byť jeho nevýhoda. Ale výhodou je zasa to, že som si toho veľa prešiel, a tak Mirkovi budem vedieť aj poradiť.
V roku 2014 na majstrovstvách sveta v Minsku ste sa po dueli s Dánskom rozlúčili s profesionálnou hokejovou kariérou. Nemáte s odstupom času chuť vrátiť sa na ľad?
Niekedy by tá chuť aj bola, ale nie je to také jednoduché. Vyžadovalo by to niekoľko mesiacov poctivého tréningu a zase začať žiť ten tvrdý športový život, ktorý som poznal viac ako dvadsať rokov. Čas nezastavíte, takže môj návrat veľmi reálny nie je...
Poznáme fenomény, ako je Čech Jaromír Jágr (45), ktorý nie a nie odísť z ľadu. Vy ste tiež počas kariéry zápolili s vážnymi zraneniami. Kedy nastane ten čas, keď si hokejista povie, že už má dosť?
U každého to príde v inom čase. U niekoho to skončí zranením, u iného tým, že sa musí nútiť do toho, aby trénoval, ráno vstal a išiel na štadión. Takže sú to rôzne dôvody. Pre mňa ten čas prišiel pred dvoma rokmi.
Čo sa vám vtedy v Minsku v roku 2014 premietalo v hlave?
Snažil som sa si ten posledný zápas zapamätať. Aj keď nebol dôležitý, lebo sa nehralo skoro o nič, dodnes si ho pamätám. Ťažko sa tomu verilo, že hrám poslednýkrát.
Žijete na striedačku v New Yorku a na Slovensku. Ako často sa vraciate domov?
V lete chodievame domov aj na niekoľko mesiacov, takisto počas Vianoc a Nového roka na Slovensku trávime viac času.
Nechýbajú vám v Amerike tradičné slovenské jedlá?
Chýbajú. Najradšej mám mak a rôzne slovenské salámy, ktoré v Amerike nedostať. Často si ich so sebou berieme aj do zámoria. Kedysi som si so sebou na sezónu do Ameriky pašoval v korčuli a vo výstroji v kilovom balení mak. (Smiech) Mám ho totiž veľmi rád a tu ho nedostať kúpiť. No to bolo dávno, teraz to už nerobím.
S nebohým Paľom Demitrom (†36) ste v minulosti v hokejovej šatni strávili veľa času. Aké máte na neho spomienky?
Spomíname na neho každý rok. Stále je to také neuveriteľné, čo sa vôbec stalo a ako bol jeho život skrátený. Myslím si, že nielen do hokeja, ale aj svojej rodine mohol ešte priniesť veľa radosti. Je škoda, že sa stávajú takéto tragédie a že sa to stalo aj jemu...
Čím bol špecifický?
Demo bol človek, ktorý mal, ako sa hovorí, čo na srdci, to na jazyku. Zažili sme s ním kopec zábavy. Náš prvý rok, keď sme ako 17-roční dorastenci prišli do Trenčína, bývali sme v jednej malej izbe, takže tých zážitkov bolo veľa, ale určite nie sú publikovateľné do médií. (Smiech)
Stále sa hovorí, že hokej je šport len pre bohatých. Majú vôbec malí hokejisti zo sociálne slabších pomerov šancu dostať sa medzi špičku?
Majú, len musia mať vôľu trénovať. V Amerike je to zložitejšie a rodičov potenciálnych hokejových talentov to stojí viac peňazí ako na Slovensku. Ich mládežnícke hokejové kluby sú financované len prostredníctvom rodičov. Kým na Slovensku klubom ešte stále pomáha aj štát alebo mesto. Aj keď je to pre rodičov vždy nákladná položka, na Slovensku stojí výchova hokejistu oveľa menej peňazí a je to dostupnejšie. Navyše aj kvalitatívna úroveň našich trénerov je v mládeži vyššia ako v zámorí.
Aj vy v New Yorku trénujete budúcich hokejistov. Aké sú americké deti? Majú napozerané aj vaše zápasy a vážia si vás?
Samozrejme vedia, že som hral za New York Islanders. Ináč sú to živé decká, ktoré si vedia všetko vygoogliť a my sa im zase snažíme pomôcť, aby sa hokejovo rozvíjali.
Vraciate sa ešte niekedy v spomienkach k časom, keď ste v detstve hrávali hokej na zamrznutých rybníkoch v okolí Topoľčian a snívali o kariére hokejistu?
Športom sme si vždy radi krátili čas a hlavne sme mali z toho zábavu. Hneď, ako nám skončila škola a v triede zazvonilo, tešili sme sa, že si pôjdeme zahrať hokej alebo futbal. Nemyslím si, že by sme v tom čase mali nejaké veľké sny. Naša generácia mala to šťastie, že sa zmenil režim, systém. Boli sme v správnom čase na správnom mieste. Zrazu sme vycestovali von a ukázali, že môžeme byť úspešní aj v najlepšej lige sveta. Myslím si, že dnešné deti majú mnoho hráčov našej generácie za vzory. A možno dnes zmýšľajú ináč a majú väčšie ciele, aké sme kedysi mali my, keďže sme si neuvedomovali, čo všetko môžeme dokázať. Ale na škodu to je vtedy, keď si to uvedomujú rodičia a chcú tlačiť svoje deti do vecí, ktoré ich potomkovia nechcú. Vtedy to jednoducho nemôže fungovať.
Patríte k našim reprezentačným rekordérom, ste najlepším strelcom v histórii slovenskej hokejovej reprezentácie. Čo si myslíte o aktuálnom stave slovenského hokeja. Prečo sa chlapcom za posledné roky nedarí tak, ako by chceli?
Myslím si, že je to tým, že posledných desať rokov sa hokej posunul veľmi dopredu. Svetový pohár ukázal, ako sa zvýšila konkurencia a kvalita, ale i nároky na hráčov, ktorí sú draftovaní do NHL. Navyše my na Slovensku ešte stále pracujeme starým systémom, ktorý bude potrebné zmeniť a priniesť do neho nové prvky, aby sa zvýšila kvalita nášho hokeja.
Keďže väčšina starších hráčov z NHL odmietla účasť v reprezentácii, úspech Slovenska na šampionáte v Kolíne bude závisieť predovšetkým od mladej krvi.
Vždy je dobré, keď sa hráči môžu učiť od tých, ktorí majú dlhoročné skúsenosti, hrali hokej na najvyššej úrovni a niečo si zažili. Preto by bolo dobré, keby sa hokejisti, ktorí úspešne hrávali, začali zaoberať trénerstvom a svoje skúsenosti by mohli odovzdať ďalej.
Máme šancu uspieť na tohtoročnom hokejovom šampionáte?
Myslím, že áno. Tak ako každý rok uvidíme, aké mužstvo sa podarí poskladať a ako sa tímu bude dariť v jednotlivých zápasoch.