Vodohospodári sú teraz na prívaly dažďovej vody pripravení. Vďaka nórskym fondom postavili zádržnú nádrž a odvodňovacie kanály, ktoré ochránia ľudí aj majetok. Celkové náklady dosiahnu takmer 2,7 milióna eur.
"Pamätáme si pretrhnutie hrádze, ktorú museli spevňovať kameňmi, ale aj povodeň pri riečke Trnávka, kde aj pri obydliach boli najväčšie problémy," hovorí starostka Hrane Helena Zuskáčová a pokračuje: "Až teraz sa však podarilo vybudovať nádrž na dažďovú vodu, ktorá sa po prečerpaní dostane do toku a nenapácha škodu."
Od skrotenia vody si na južnom Zemplíne sľubujú väčšiu bezpečnosť a zdravšie prostredie. Vplyvom vytvorených močiarov sa tam vyskytovalo aj veľa komárov. V rámci projektu Prevencie povodní a sucha, ktorý zahŕňa aj vybudovanie vodozádržného systému v susednom Sirníku, čerpacích staníc a rekonštrukcie zariadení vo Viničkách, v Borši, Markovciach i v Oboríne, záplavy by už nikoho nemali ohroziť.
Marián Bocák zo Slovenského vodohospodárskeho podniku vysvetlil, že povrchové vody sa pri Hrani zadržiavali pod hrádzou Trnávky a nemali kam odtekať. „V rámci protipovodňovej ochrany sa zrážky z novej zádržnej nádrže prečerpajú naspäť do Trnávky a obec sa tým ochráni. V Sirníku sme vybudovali dve nádrže, z ktorých voda postupne vsiakne a zároveň sa aj vyparí,“ spomenul. Náklady projektu dosiahli takmer 2,7 mil. eur, z čoho 85 % predstavujú nórske fondy spolu so štátnym príspevkom a zvyšok vlastné zdroje obcí.
Pretrhnutá hrádza
Po záplavách na južnom Zemplíne v máji 2010 museli spevňovať pretrhnutú hrádzu. Veľká voda z Ondavy a Trnávky priamo ohrozovala aj Trebišovčanov. Na jedinej prístupovej ceste k miestu otvoru každý deň vyše sto tatroviek privážalo z lomu v priemere po 10 až 12 ton kameňa.
