Najviac ju zaujal nepôvodný druh lienok, ktoré ubližujú nielen našim domácim druhom, ale aj ovocinárom a vinárom. Sympatická výskumníčka dokonca stojí za vyvinutím novej mobilnej aplikácie o lienkach. Sandru osudovo zaujali lienky už pred štyrmi rokmi a odvtedy o nich zistila mnohé zaujímavosti. A prečo si vybrala práve lienky?
„Je to užitočný hmyz, pretože vedia vystopovať vošky. Samičky kladú vajíčka blízko vošiek, a keď sa vyliahnu larvy, hneďvošky začnú požierať,“ vysvetlila šikovná doktorandka. Na Slovensko však prichádzajú aj nepôvodné druhy. „Chceme vedieť, ako na ne budú reagovať naše pôvodné lienky a či pre ne predstavujú hrozbu a aký majú na ne vplyv,“ dodala.
Postrach vinárov
Zistila, že lienka východná, ktorá sa k nám dostala zo západnej Európy v roku 2008, vplýva negatívne na naše lienky. „Jej larvy sú dravé, živia sa voškami, a keď ich je málo, zožerú aj larvy domácich lienok. Čiže táto lienka požiera naše domáce druhy. A keď sa chce vykŕmiť pred zimou, zameria sa na hrozno a jablká a tým škodí aj vinárom a ovocinárom,“ uviedla mladá žena.
Aj ona sama sa dokonca párkrát stala terčom útoku lienky východnej. „Keď ich zberám zo stromov, občas spadnú aj na mňa, a keď vychádzajú z kukiel, sú citlivé, tak ma zvyknú uhryznúť. No nie je to nič vážne, pohryznutie nezanecháva žiadne stopy,“ prezradila odborníčka.
Vlani šokovali Slovensko snímky trojmesačnej Dianky. Bábätko v kočíku na terase rodinného domu v Rovinke (okr. Senec) uhryzla do líčka práve lienka východná. Sandra zostala po uzretí fotografie poriadne prekvapená. Priznala vtedy, že také niečo dovtedy ešte nevidela. „Lienka ju normálne objedala, vôbec tomu nerozumiem. To, že by lienka jedla epitel kože, som nezažila. Môže to byť prehnaná alergická reakcia na kontakt s lienkou, lebo dievčatko si buduje imunitu,“ prezradila Viglášová.
Nadaná výskumníčka aktuálne pracuje na skúšobnej verzii mobilnej aplikácie na monitorovanie lienok v Európe, ktorú vyvinula spolu s kolegami zo 6 krajín.
Votrelci ušli zo skleníkov
Lienka východná pochádza z Ázie. Vo Francúzsku a v Belgicku ju používali v boji proti biologickým škodcom - voškám v skleníkoch. Odtiaľ ušla a začala sa rozmnožovať aj u nás. Najčastejšie je oranžová a môže mať 0 až 19 čiernych bodiek alebo je čierna s 2 až 4 červenými bodkami. Larvy týchto lienok požierajú aj vajíčka našich druhov lienky desaťbodkovej a dvojbodkovej.
