Vedúca jedálne to však nenechala len tak a obrátila sa na súd. Po takmer troch rokoch sa dočkala spravodlivosti, jej výpoveď bola nezákonná. Od mesta dostáva výplatu, aj keď je doma, lebo pre ňu nemajú vhodné miesto.
Danica pracovala ako vedúca jedálne pre mesto od roku 1999. Pred piatimi rokmi upozornila na pochybné konanie kuchárky v materskej škole. „Chcela som, aby to zriaďovateľ, čiže mesto, vyriešilo, no nič s tým nerobili. Sťažovali sa na ňu aj rodičia škôlkarov. Dieťaťu s celiakiou dala nediétnu stravu a brala si domov potraviny z kuchyne,“ prezradila bývalá vedúca. Spor medzi ňou a kuchárkou vyvrcholil vo februári 2014.
„Vzala zo stola nožnice a s nadávkami sa na mňa zahnala,“ hovorí Ľuptáková, ktorej sa po útoku výrazne zhoršil zdravotný stav až tak, že ju musela ratovať záchranka. Následne napriek tomu, že ostala práceneschopná, dostala od mesta v máji výpoveď. „Upozornila som ich na chyby, prepustili mňa a nie tú, ktorá ich robila. No rozhodla som sa bojovať za pravdu, obrátila som sa na súd a ten som vyhrala. Súd rozhodol, že som závažne neporušila pracovnú disciplínu, a preto mi dali výpoveď nezákonne,“ objasňuje Danica, ktorej spôsobili v bývalej práci posttraumatický šok a od novembra 2015 je na invalidnom dôchodku.
Mesto jej po rozhodnutí súdu malo ponúknuť pracovné miesto, no keďže nič vhodné pre ňu nemajú, je doma a od januára poberá výplatu. „Keď ma prepustili, ostala som chorá a bez peňazí. Bez podpory rodiny by som to nezvládla. Chcem však odkázať všetkým ľuďom, aby sa nebáli a bojovali za svoju pravdu. Môžu sa obrátiť aj na mňa, lebo je nemysliteľné, aby nás takto dehonestovali zamestnávatelia,“ dodáva Ľuptáková, ktorá ešte podala na mesto dve žaloby za poškodenie mena a nemajetkovú ujmu a za nevyplatenie predchádzajúcej mzdy. To prostredníctvom svojej hovorkyne Michaely Hrnčiarovej odkázalo, že sa k prípadu vyjadrovať nebude.
