Polícia doposiaľ nerozlúskla, či jeho náhle úmrtie pod kolesami vlaku bola samovražda, alebo ho niekto zabil. Zatiaľ čo muži zákona pracujú s viacerými alternatívami, vdova Zuzana Gauliederová sa trápi. Novému Času poskytla rozhovor, v ktorom odkrýva ťažké obdobie po manželovej smrti.
Možno sa vám to bude zdať nepochopiteľné, ale stále si nepripúšťam, že sme zostali s chlapcami sami, že mňa a aj mojich synov opustil Ferko navždy.
Kto vám najviac pomohol preniesť sa cez túto tragédiu?
Hlavne moji synovia Richard a Henrich, a tiež môj brat Ivan a najbližší rodinní priatelia. So synmi sme veľmi na seba naviazaní. Vždy sme spolu všetko riešili. Aj s Rišom cez Face Time, keďže žije v Amerike.
Veľa času trávite v záhradke. Je to určitý typ terapie?
Nepovedala by som, že je to záhradka. V skutočnosti je to jedna obrovská záhrada, ktorá pre mňa a môjho nebohého manžela predstavovala tzv. oázu pokoja. Vytvorili sme v centre mesta perfektné útočisko pre vtáctvo.
Ako sa drží po strate manžela rodina? Ako sa vyrovnávajú s tragédiou synovia Henrich a starší Richard?
Moji synovia sa snažia byť silní kvôli mne. Ja na druhej strane kvôli nim.
Nedávno ste sa vrátili z ťažkej operácie. Ako dopadla?
Operácia dopadla výborne - prežila som. Momentálne moje zdravie ide bokom, lebo práve v deň návratu z nemocnice sa mi úplne zmenil život. Stratila som svojho manžela. Časom sa budem musieť asi svojmu zdraviu venovať viac.
Manžel bol v ostrom konflikte s primátorom Galanty Petrom Paškom. Ako vnímate jeho osobu?
Podľa môjho názoru je to jeden falošný, zlý a amorálny človek. Najviac sa jeho charakter prejavil, keď mu môj manžel kazil ním pripravované „kšefty” a súčasne dozeral, aby sa v galantskej samospráve rešpektoval zákon. Manžel vždy tvrdil, že kým tam bude, tak ryžovať na mestskom nebude nikto! Ak si niekto myslí, že keď môj manžel zahynul, pôjdu niektoré veci dostratena, je na veľkom omyle.
Ako si spomínate na deň, keď manžel zmizol?
Spomínam si na to dobre, a tiež na to do konca môjho života nezabudnem. Takúto skúsenosť by som nedopriala ani najväčšiemu nepriateľovi. Boli sme spolu krásnych 42 rokov. Tých približne 10 hodín bolo hrozných a nekonečných.
Po tom, ako manžel zmizol, sa nevie, čo robil 10 hodín. Polícia pracuje aj so scenárom, že bol obmedzený na osobnej slobode. Myslíte, že mohlo ísť o únos?
Som presvedčená o tom, že môj manžel dobrovoľne z tohto sveta neodišiel. Viete, môj mladší syn Henrich je právnik, špecializuje sa na trestné právo, ktoré si ctím, a preto nebudem nikoho obviňovať, keďže platí prezumpcia neviny.
Kto by podľa vás chcel ublížiť manželovi?
Do úvahy pripadá každý, komu môj manžel nastavoval zrkadlo.
Opísali by ste manžela ako niekoho, kto by si bol schopný siahnuť na život?
Som presvedčená, že môj manžel dobrovoľne z tohto sveta neodišiel, takže samovraždu vylučujem.