Zabávač prezradil aj to, prečo sa do dôchodku nechystá a kto drží jeho zdravie pevne v rukách.
Kedysi ste pranierovali politikov v relácii Dereš. Koho by ste naň poslali dnes?
Občas si to zaslúžia všetci, práve preto, aby boli slušní k občanom. Svoju dcéru som raz v živote výchovne zbil po zadku, keď v záhrade poskákala po mosadznom kryte na záhradnom grile... Raz. Jediný raz. Ale potom som sa na to pre výstrahu nestále odvolával: „Nerob to, lebo dostaneš ako vtedy!“ Myslím si, že toto by malo platiť aj pre politikov. Mali by si uvedomiť, že môžu dostať od občanov világoš. Ináč sú drzí a majú tendenciu skákať občanom po hlave. Keď sú občania k politikom tolerantní, politici to zneužívajú. Aj Nežná revolúcia u nás prebehla až príliš nežne. Okrem komunistického pohlavára Viliama Šalgoviča, ktorý stratil nervy a obesil sa v pivnici, sa vlastne nikomu nič nestalo. Ani Biľakovi a najväčším lotrom. A vidno to aj na dnešnej politickej scéne, niektorí politici si myslia, že štát im patrí.
Mladá generácia sa vydala do ulíc a organizuje protikorupčné pochody. Má to podľa vás zmysel, keď hlavní aktéri korupčných káuz naďalej bez ujmy sedia vo funkciách?
Pozrite sa, to je jednoduchá matematika. Nikomu sa nič nestane, nikto nebude potrestaný, pokiaľ budú občania ľahostajní. Verte mi, že keby Smeru teraz o 15 % klesli preferencie, diali by sa veľké veci. Ale keď politici vidia v prieskumoch, že to ľuďom neprekáža a že by ich naďalej volili, povedia si - načo? Všetko je teda v rukách ľudí - keď zatlačia, politici sa spamätajú. Ale ľudia sú, bohužiaľ, často takí, akých vidíte v relácii Nikto nie je dokonalý. Nevedia ani, na akom kontinente žijú, tobôž nie, že existuje nejaká kauza Bašternák.
Vy ste už za vodou, finančne zabezpečený. Nemáte politické ambície, alebo nikdy ste nezvažovali angažovať sa?
Mal som také myšlienky, ale vždy som nejako na poslednú chvíľu cúvol. A myslím, že som urobil dobre. V našej rodine nebol nikto v žiadnej politickej strane a už vôbec nie v komunistickej. Myslím si, že je celkom dobré, zachovať si nad politikou zdravý nadhľad. Nepatrím k tým, ktorí si myslia, že Smer je od diabla a, naopak, si zase nemyslím, že Kiska je len dobrý anjel. Snažím sa byť nad vecou a objektívny voči jedným aj druhým.
A pritom ste sa na facebooku zastali kotlebovcov, ktorých vyšetruje polícia pre ich extrémistické názory. Prečo?
Ak to bolo tak vnímané, tak sa ospravedlňujem. Naozaj mi o to nešlo. Len si myslím, že niektoré veci je lepšie riešiť inak ako trestnoprávne. Lebo ak budú stíhať dvoch poslancov, prosím, to sa dá. Ale možno stíhať všetkých, čo volili Kotlebu? Asi nie. Jednak to technicky nie je možné, ale jednak by to bola aj veľká chyba, lebo je medzi nimi aj veľa slušných, ale hodnotovo zmätených ľudí. A história nás určí, že represívne akcie v takýchto prípadoch sú skôr kontraproduktívne. Bohvie, či by bol býval Hitler napísal svoj Mein Kamf, keby ho neboli zavreli, pretože v base mal dosť času na písanie - presnejšie na diktovanie, lebo písal Rudolf Hess. Navyše z neho urobili martýra. Ja viem, že je to ťažšia a asi aj dlhšia cesta, ale povedzte mi, kedy naposledy akákoľvek televízia vysielala nejakú reláciu na túto tému v nejakom sledovanom čase?!
Prejdime k vašej práci. Momentálne ste režisérom relácie Nikto nie je dokonalý, ktorú ste kedysi moderovali s Elenou Vacvalovou (59). Dnes vás v nej na obraze nevidieť. Čím to je, nechce sa vám, alebo o vás televízia už nemá záujem?
Urobili sme veľmi múdry ťah, že sme do roly moderátorov dosadili Milana Juniora Zimnýkovala a Marcela Forgáča. Nejde tu ani tak o moje moderovanie, to by som vari ešte zvládol. Ale koho by sme si pozývali do relácie? Celá generácia našich obľúbených hostí, s ktorými sme kedysi spolupracovali, buď už nežije, alebo sú v takom stave, že už nie sú schopní robiť rozhovory. Boli to ľudia ako Stanko Dančiak, Miško Dočolomanský, Sonička Valentová, Stanko Radič či Jaro Filip. Bola to generácia ľudí, s ktorými sme boli rovesníci a kamaráti. Teraz je na výslní iná generácia, s ktorou by nám to už trochu škrípalo, ale našťastie je to jedna krvná skupina s našimi moderátormi.
S Elenou Vacvalovou ste kedysi tvorili overený tandem v reláciách Čo dokáže ulica, Dereš či Nikto nie je dokonalý. Nemáte niekedy chuť to dať spolu opäť dokopy?
Myslím si, že svojho času sme urobili dosť roboty, ale nedá sa dvakrát vkročiť do tej istej rieky. Je vhodné odísť včas, kým si ľudia hovoria: aká škoda, že tam nie sú. Dokonca nedávno som na neuveriteľnom mieste stretol pána prezidenta Kisku. (Smiech) Bolo to v pivárni oproti bratislavskej Redute, keď som vychádzal zo záchodov. V tom čase sa tam konalo nejaké zasadanie a pred toaletami som narazil na pánov Kisku a Lajčáka. Pozdravili sme sa a Kiska mi povedal: „Pán Andrásy, chýbate nám!“ Chvíľu som nevedel či na záchode alebo kde, ale potešilo ma to! (Smiech)
Dôchodok sa teda nekoná. Stále ste pracovne aktívny, hoci by ste už mohli doma oddychovať so založenými rukami. Nedokážete prestať pracovať?
Relácia Nikto nie je dokonalý je moje dieťa a mám k nej citový vzťah. Bojím sa, že keby som z nej vycúval a prestal ju režírovať, tak by veľmi rýchlo skrachovala, lebo nikto by sa jej nevenoval s takou láskou a nevenoval by jej toľko času.
V 90. rokoch za mečiarizmu bola politická satira nevyhnutnosťou. Aké to majú humoristi dnes?
Kedysi bolo jednoduchšie robiť politickú satiru. Svet sa vtedy delil na dobrých a zlých. Do roku 1998 bol zlý Mečiar a dobrý Dzurinda. No teraz je to oveľa komplikovanejšie. Spoločnosť je dnes rozčlenená na viacero táborov, preto je dnes ťažké robiť tento druh humoru, ak nie úplne nemožné.
Ste vášnivým svetobežníkom a spolu s manželkou Dankou ste precestovali takmer celý svet. Stretávate na svojich cestách aj Slovákov a ako na vás reagujú?
Naposledy sme boli na ostrove Mataking na Borneu. Trávili sme tam Silvestra a musím povedať, že Slováci sú príšerní. Keby sa na jednom ostrove takto stretli Maďari alebo Taliani, trávili by Silvester spolu. My sme tam boli tri slovenské rodiny a hoci sme sa s manželkou snažili dať kolektív rodákov dokopy, nemali záujem. Až začiatkom roka prišli našťastie do rezortu dve normálne rodiny, s ktorými sme si vypili, aj zahrali biliard. Toto isté sme zažili kedysi vo Vietname, kde prišla slovenská rodina, ktorá nevedela ani odzdraviť. Jedna žena na Borneu dokonca povedala, že si bude sťažovať cestovke, že v hoteli bolo veľa Slovákov. Neviem, čo sa to s naším národom deje. Slovák je najradšej, keď iného Slováka nevidí. Vymyslel som aj takú definíciu, že Slovák je Slovákom len dovtedy, kým nemá možnosť byť príslušníkom iného národa. Ale len čo má šancu byť Čechom, Francúzom alebo Američanom, okamžite a s veľkou radosťou sa ním stane. Zato Maďar je Maďarom, aj keď žije päťdesiat rokov v Amerike. Ale Slovák, ten už o tri dni lámane hovorí po slovensky ako Dara Rolins.
Vaša sympatická manželka je vyštudovaná pediatrička. Cítite sa po boku lekárky istejšie, keďže má vo svojich rukách aj vaše zdravie?
Danka sa absolútne stará o celú moju liekovú politiku a ja jej plne dôverujem. Čiže keby mi k liekom primiešala strychnín, zjem ho a ani o tom neviem. Ináč som antihypochonder a k lekárom chodím minimálne, len keď musím. Som ako môj bratranec, ktorý povedal, že nemusím presne vedieť, na čo zomriem.
