Le Penovej nejednoznačný postoj k euru a hrozbu Emmanuela Macrona, že z Únie vystúpi, ak sa nezreformuje, považuje za pokusy pritiahnuť hlasy voličov. Vyšehradská skupina je podľa analytika v rámci kampane vnímaná ako možný zdroj problémov.
Ako vnímate plány Marine Le Penovej v súvislosti s eurom? Chcela odchod z eurozóny, teraz hovorí o paralelnom fungovaní franku i eura. Zmenila postoj, pretože si uvedomila ekonomické dôsledky odchodu z eurozóny?
V otázke eura je Marine Le Penová v zložitej situácii, pretože je názorovo proti Európskej únii. Euroskeptici ju v tomto názore podporujú, ale na druhej strane sú tri štvrtiny Francúzov za zachovanie jednotnej európskej meny. Musela sa vzdať plánu úplného opustenia eura, ktorý má vo francúzskom elektoráte malú podporu, aby zväčšila množinu svojich možných voličov. Mnohí občania jej plánom veľmi nerozumejú. Nechápu, akou menou by platili pri bežných nákupoch.
Prečo Emmanuel Macron varoval pred možným odchodom z EÚ? Je to jeho vlastný názor, alebo len pokus tohto proeurópskeho kandidáta zaujať potenciálnych voličov Marine Le Penovej?
Emmanuel Macron je vo viacerých európskych metropolách vnímaný ako najvhodnejší kandidát na dodanie nového impulzu európskej integrácii v čase brexitu a neliberálnych demokracií. Pohrozenie odchodom z EÚ musí byť vnímané ako nástroj na získanie čo najväčšej podpory voličov. Netreba pripomínať, že Macron bol spomedzi prezidentských kandidátov najväčším zástancom európskej integrácie. Obklopil sa proeurópskymi ľuďmi – napríklad autor jeho programu, ekonóm Jean Pisani-Ferry, zároveň vyučuje na univerzite v Berlíne i Paríži.
Podporuje Macron politické riadenie eurozóny na zlepšenie francúzsko-nemeckých vzťahov? Analytik Martin Michelot považuje Macronov prístup k Nemecku za veľmi odlišný od konfrontačného vzťahu, ktorý razil Nicolas Sarkozy alebo Francois Hollande.
Emmanuel Macron hovorí: pozícia Francúzska v EÚ nie je taká, ako keď sa moci chopili jeho predchodcovia. Ekonomická stagnácia Francúzska robí z krajiny chorého muža Európy, akým bolo pred dvadsiatimi rokmi Nemecko. Macron počíta s tým, že sa mu podarí zapôsobiť na Nemecko a zblížiť sa s ním, čím si získa podporu pri bolestivých vnútorných reformách.
Ako hodnotíte program Marine Le Penovej a Emmanuela Macrona voči Vyšehradskej skupiny (V4) a Slovensku?
Vo Francúzsku, podobne ako v iných štátoch, má zahraničná politika v predvolebnej kampani len obmedzený priestor. V4 nie je pre dvojicu kandidátov dôležitou témou. Hoci V4 nie je prioritnou volebnou témou (málo občanov odvíja politický názor na základe svojho poľského alebo iného pôvodu), zoskupenie je skôr vnímané ako potenciálny zdroj problémov. V Macronovom prípade pre tamojšie neliberálne demokracie a Poľsko, ktoré zrušilo nákup vrtuľníkov Caracal (vyrába ich francúzska firma a objem obchodu bol približne 3 miliardy eur, pozn. TASR). Le Penovej zas prekáža smernica EÚ o vyslaných pracovníkoch.
Väčšina najvernejších priaznivcov neúspešného prezidentského kandidáta z prvého kola Jeana-Luca Mélenchona uviedla, že voliť nepôjde, alebo vhodí do urny prázdny lístok. Počítajú sa prázdne alebo neplatné hlasovacie lístky ako volebná neúčasť?
Vo Francúzsku nie sú prázdne alebo neplatné lístky zarátavané medzi vyjadrené platné hlasy, ale nie sú ani započítavané do volebnej neúčasti.
Od prvého kola prezidentských volieb v roku 2007 postupné stúpa volebná neúčasť. Prekoná tentoraz 22 percent? Mohla by vysoká neúčasť ohroziť Macronove šance na víťazstvo?
V druhom môžeme očakávať vyššiu neúčasť, jasne vyššiu ako v prvom kole. Šance Le Penovej na výrazný nárast preferencií sú obmedzené, Macrona by mohla ohroziť len v prípade, že by neúčasť dosiahla približne 40 percent (historicky najvyššia neúčasť vo francúzskych prezidentských voľbách bola 31,1 percenta, pozn. TASR).
Aká je šanca Marine Le Penovej na víťazstvo?
Víťazstvo Marine Le Penovej je veľmi nepravdepodobné, má menej ako päťpercentnú šancu. Podpora Nicolasa Duponta-Aignana nestačí na zmenu pomeru hlasov.
Akú budúcnosť predpovedáte vládnej Socialistickej strane (PS)? Objavili sa názory, že pre neúspech v prvom kole volieb zanikne.
PS zaznamenala najhorší výsledok od prezidentských volieb v roku 1969. Sprava ju prekonal Macron a zľava Mélenchon. Viac ako od prehry v prezidentských voľbách závisí prežitie PS od úspechu v júnových parlamentných voľbách, ktoré umožňujú získať štátny príspevok na najbližších päť rokov. To je ďalší dôvod, prečo budú parlamentné voľby hodné pozornosti.
Florent Parmentier je riaditeľom Policy Lab na Parížskom inštitúte politických vied (Sciences Po) a výskumným pracovníkom na parížskej ekonomickej vysokej škole HEC.