„Už sme ju vozili aj v osobnom
aute tak, že chlapi
otvorili okná vpredu aj vzadu,
vystrčili ruky a trombitu
celú cestu takto držali,“
smeje sa člen súboru Pavol
Štefánik. Rozmerné trombity
hudobníkov potrápia nielen
pri prevoze, ale aj pri
hraní. Počas vystúpenia
s netradičnými hudobnými
nástrojmi im vždy veľmi napuchnú
pery. „Aby nás tak
neboleli, potierame si ich
alkoholom. Ten ich trochu
znecitlivie,“ prezradil P. Štefánik.
Umelci z Javorníka nehrajú
iba na obrovských
trombitách, ale aj na menších
pastierskych rohoch.
Tie merajú od 1,5 do 2,5
metra. „Rozdiel medzi nimi
je taký, že na trombite sa dá
zahrať aj melódia, no na rohu
iba signál,“ vysvetľuje
ďalší člen skupiny Pavol
Novosád. Pastierske rohy
vraj kedysi fungovali ako
vysielačky. Dohovárali sa
s nimi nielen pastieri. Ľudia
vďaka ich prenikavému
zvuku varovali dedinu pred
nájazdom nepriateľov.
Trombitami, tradičnou
slovenskou špecialitou, je
preslávená práve Púchovská
dolina. Keď však
chlapi prídu vystupovať
do iných kútov
Slovenska, ľudia
často netušia, čo za
nástroje to nesú.
Trombity sú navyše
aj drahé. „Najlacnejšia
stojí asi 8-tisíc korún,
ale výnimkou
nie je ani 30-tisícová
trombita,“ dodal P.
Štefánik.
TROMBITA
SA VYRÁBA ROKY
Výroba trombity nie je taká jednoduchá
záležitosť. „Najprv
musím nájsť vhodné drevo. Platí
zásada, čím je tvrdšie, tým
lepšie. Prerežem ho a nechám
schnúť tri, niekedy až štyri roky.
Potom ho vydlabem, vybrúsim,
časti spojím, obalím konopným
špagátom a nalakujem,“
povedal výrobca trombít
Ján Štefánik.
Po hre na trombitách si natierajú pery alkoholom
LÚKY - Zamilovali si trombity a pastierske rohy. Netradičné
nástroje „vláčia“ hudobníci z folklórnej skupiny
Javorník z Lúky pri Púchove aj stovky kilometrov po
Slovensku. Trombity pritom merajú 2,5 metra a viac!
Najväčšia trombita, ktorou sa pýšia, má päť metrov
a previezť ju je zvyčajne veľký problém.