Svoju kandidatúru dlho zvažovala, no napokon odišla z ministerstva zahraničia, kde pracovala ako externá poradkyňa, a chystá veľký plán na zmenu RTVS. V rozhovore prezradila, ako si predstavuje smerovanie verejnoprávnej inštitúcie, ktoré relácie chce ponechať aj to, či súhlasí so zvýšením koncesií.
Môžete potvrdiť, že budete kandidovať na post riaditeľky RTVS? Na základe čoho ste sa rozhodli?
- Áno, budem kandidovať. Verejnoprávna televízia bola vždy predmetom môjho záujmu, je to záležitosť, ktorá ma dlhodobo láka. Vyplynulo to aj z môjho štúdia divadelnej a filmovej vedy. Ale osud to zariadil inak a mne sa naskytla možnosť pracovať v komerčnej televízii, kde som pôsobila takmer 20 rokov. Bola to veľká skúsenosť a prínos pre môj profesionálny život.
Sledujete Slovenskú televíziu?
- Samozrejme a nielen v súčasnosti. Sledujem všetky slovenské aj zahraničné stanice. Odkedy som odišla z Markízy, tak môj záujem o televíziu neustal.
Do akej miery sa tam prejavuje aj záujem o rozhlas?
- Keďže som pracovala v rozhlase asi dva roky a mala som možnosť zúčastňovať sa na tvorbe rozhlasových inscenácií, ako aj analýzy rozhlasového vysielania, môžem povedať, že to bolo nesmierne zaujímavé obdobie. Pravdou však je, že v rámci svojej praxe som sa intenzívnejšie venovala televízii ako rozhlasu. Rozhlas však vnímam veľmi pozitívne.
Čo by ste chceli zmeniť v prípade rozhlasu?
- V rámci rozhlasu sa za posledné obdobie urobilo asi najmenej. A to ma mrzí. Súčasné vedenie to zdôvodňuje aj tým, že rozhlas má svoju počúvanosť stabilizovanú a nie je potrebné s tým až tak hýbať. Osobne mám pocit, že sú tam ešte rezervy, predovšetkým v marketingovej oblasti, kde sa na rozhlas ako keby zabúdalo. Aj preto si myslím, že by sa slovenský rozhlas mohol stať opäť jednotkou na trhu.
Pôsobili ste v komerčnej televízii, budete vedieť posúdiť, ktoré programy patria na verejnoprávne obrazovky?
- Bez akýchkoľvek pochybností. Toto je oblasť, v ktorej mám pocit, že to mám jasne utriedené.
Ktoré programy v RTVS teda nemajú čo robiť?
- Nechcela by som teraz zachádzať do týchto detailov, bude to súčasťou môjho projektu. Myslím, že by v priebehu týždňa žánrový mix mohol byť pestrejší. V súčasnej podobe sa mi naša verejnoprávna televízia zdá ladená skôr komerčne.
Čo chýba vám osobne?
- Sú to publicistické relácie, ktoré si viem predstaviť v zaujímavejšej forme, čerpajúce z histórie aj súčasnosti. Podobné programy sledujem aj na zahraničných verejnoprávnych televíziách, kde publicistika hrá dôležitú úlohu aj pre vývoj spoločnosti. Rovnako si myslím, že je tam miesto aj pre kvalitné seriály, ako napríklad První republika, Bohéma či České humoresky a podobne. Miesto by si mali nájsť aj širšie diskusné fóra v rámci kultúry, umenia, vedy a politiky. Skrátka rozšíriť verejnoprávny záber televízie.
Ako sa pozeráte na programy ako Milujem Slovensko, Zem spieva či Čo ja viem, ktoré RTVS vysiela? Patria na obrazovku verejnoprávnej televízie?
- Vychádzajúc aj z princípov, ktoré stanovila BBC ešte v minulosti – informovať, vzdelávať a zabávať, určite by sme nemali rezignovať ani na posledný z nich, takže tieto programy tam majú svoje miesto. Otázka je, v akom nastavení a množstve.
Tieto relácie vyrábajú externé firmy. Netlačili by ste na ich výrobu interne?
- Je to téma o interných kapacitách, ktoré určite nemôžu vykryť také množstvo programov. Na druhej strane je to otázka miery a financií. Viem si predstaviť, že by sa viac programov dalo vyrábať v interných kapacitách.
Považujete spravodajstvo RTVS za vyvážené?
- Venujem sa podrobnejšej analýze. Sú tam rezervy v narábaní s faktami a ich overovaní, čiastočne v dramaturgii, ako aj komercializácii.
Má zmysel spojenie slovenskej televízie a rozhlasu do jedného celku - RTVS?
- Podľa mňa to bolo to urýchlené a unáhlené spojenie, ktoré v tom čase nebolo dôsledne pripravené. Na druhej strane dlhodobé spolupôsobenie by už asi nebolo rozumné rozdeľovať, preto sa treba snažiť vyťažiť maximum z možnosti vzájomného prepojenia napr. v oblasti spravodajstva a publicistiky a určite aj vzájomnej propagácie.
Dôležitou otázkou pre nového riaditeľa sa stanú koncesie. Je podľa vás nutné ich zvýšiť?
- V súčasnom nastavení na dva kanály si nemyslím, že je to potrebné. V prípade pridania tretieho kanála, čo by asi malo byť ambíciou verejnoprávnej televízie do budúcna, bude určite potrebné zamyslieť sa nad ďalším spôsobom financovania a otvoriť predovšetkým odbornú diskusiu na túto tému. V takom prípade sa črtajú dve možnosti - buď zvyšovanie koncesií alebo riešiť to konkrétnym percentom z hrubého domáceho produktu. Ale na toto je potrebná hlbšia analýza.
Rozoberali ste vašu kandidatúru s poslancami v parlamente?
- Občas sa rozprávam s politikmi, ale sú to spoločenské stretnutia pri istých príležitostiach. Určite to nie je o tom, že ich obchádzam a lobujem. Je škoda, že sa v poslednom období téma RTVS tak silno spolitizovala. Nemyslím, že to je šťastné a že to bude dobré pre akéhokoľvek riaditeľa, ktorý bude zvolený. Napríklad Václav Mika tam nastupoval zvolený jednofarebnou vládou, všetci sa triasli, čo sa udeje a evidentne sa nič nestalo.
SNS chcela zmeniť názov RTVS. Vyjadríte sa k tomu?
- Áno, mám to rozpracované v projekte.
Ako vnímate pôsobenie Václava Miku na čele RTVS?
- Vnímam ho ako šikovného manažéra, podarilo sa mu veľa vecí zlepšiť a pohnúť dopredu, určite aj zlepšiť celkový imidž RTVS. Treba zdôrazniť, že je to aj prvý riaditeľ v tejto inštitúcii, ktorý dostal možnosť celého funkčného obdobia, t.j. päť rokov.
Pôsobili ste rok a pol na ministerstve zahraničných vecí. Nebudete vnímaná ako kandidátka Smeru?
- Pôsobila som ako externý poradca pre médiá a kultúru. Predo mnou tam napríklad pôsobil Pavol Demeš. Na tom ministerstve pracuje veľa odborníkov, špičkových diplomatov, ktorí nemajú so Smerom nič spoločné. Neviem, ako by toto malo ovplyvniť moju kandidatúru, nikdy som do politiky nevstúpila. Vždy som sa tomu vyhýbala aj keď som mala veľa ponúk, pretože sa chcem venovať profesii, ktorej rozumiem, viem ju robiť a baví ma.
Ak by ste mali vymenovať hlavné piliere, na ktorých stojí vaša kandidatúra, čo by to bolo?
- Návrat k verejnoprávnosti, budovanie kultúrnej ustanovizne, optimalizovanie financovania, tiež podpora rozhlasu, jeho väčší rozvoj. V projekte hovorím aj o väčšom sústredení sa na programy pre deti, starších ľudí a národnostné menšiny, čiže zlepšenie obsahovej stránky programu.
O ktorých menách sa ešte hovorí?
Václav Mika (53) - Kandiduje
Súčasný riaditeľ RTVS ohlásil svoj zámer zotrvať na svojom poste aj napriek kritike zo strany premiéra Roberta Fica či Andreja Danka. Najmä premiér tvrdí, že na čele inštitúcie musí dôjsť k výmene. Miku to až tak nevyrušuje. „Cítim zodpovednosť voči mojim kolegom, ale predovšetkým aj zodpovednosť voči verejnosti,“ povedal.
Jaroslav Rezník (50) - Kandiduje
Riaditeľ tlačovej agentúry TASR pôsobí na jej čele už desať rokov a o post šéfa RTVS sa uchádzal aj v minulosti. V poslednej voľbe dokázal získať len pár hlasov. Ozývajú sa hlasy, že môže zamiešať kartami ako kôň SNS. „Nech kandidatúra dopadne akokoľvek, už len to, že predložím víziu, môže byť príspevkom do diskusie,“ uviedol.
Fedor Flašík (59) - Kandiduje
Marketingový mág sa po rozvode s Monikou Beňovou sústredí opäť na mediálny biznis. V RTVS plánuje vybudovať jedno sídlo pre všetky platformy - televíziu, rozhlas, tlačovú agentúru. Odmieta, že by si úspech v parlamente nejako poistil. „Nie som ten typ, ktorý by loboval a snažil sa tam niekomu votrieť do priazne. Som dostatočne známy a moju prácu poslanci poznajú,“ povedal Flašík.
Peter Abrahám (65) - Kandiduje
O kandidatúre bývalého člena Rady pre vysielanie a retransmisiu sa doteraz nešpekulovalo, no potvrdil, že sa o funkciu bude uchádzať. „Podrobnosti budú v mojom projekte. Mám skúsenosti zo všetkých oblastí, ktoré sa médií týkajú. S politickými stranami som o podpore nerokoval,“ povedal.
Michal Ruttkay (61) - Kandidatúru nepotvrdil
Podľa zdroja Nového Času je v hre aj riaditeľ reklamnej agentúry Creo/Young&Rubicam Michal Ruttkay. Na otázky Nového Času včera neodpovedal, no už v minulosti sa o toto miesto uchádzal.
Karol Farkašovský (61) - Nebude kandidovať
Dlho sa skloňoval aj poslanec SNS a bývalý moderátor Karol Farkašovský. Teraz to vyvrátil. „Dôvera občanov, ktorú mi dali vo voľbách, je pre mňa omnoho dôležitejšia než kreslo riaditeľa. A v parlamente môžem urobiť viac pre čistotu a profesionalitu mediálneho prostredia,“ prezradil.
Daniel Krajcer (47) - Nebude kandidovať
Exminister kultúry, ktorý RTVS spájal dohromady, kandidovať nechce. „To, že sa moje meno začalo objavovať medzi možnými kandidátmi, nebola moja iniciatíva. Projekt RTVS sledujem, keďže som bol pri jeho zrode,“ dodal.
Andrej Miklánek - Nebude kandidovať
Oslovený bol aj bývalý šéf Trojky a exmanažér Jojky. „Nebudem špecifikovať kým, ale nebudem sa uchádzať o tento post. Som na pozícii v Slovak Telekome, ktorú by som nechcel opustiť a Vašo Mika urobil dobrú robotu a bolo by dobré, aby sa zachovala istá kontinuita,“ povedal.
