Wolfgang von Kempelen sa snáď najviac preslávil svojim dômyselným šachovým automatom, ktorý skonštruoval pre Máriu Teréziu v roku 1769 a s ktorým precestoval celú Európu. Za skrinkou veľkosti písacieho stola so šachovnicou sedela figurína Turka ovládajúceho figúrky ľavou rukou. Turek dokázal pri hre zakývať hlavou, či ňou potriasť pri zlom ťahu súpera na znak nesúhlasu. Fungovanie tohto automatu bolo a zostalo zahalené tajomstvom. Dodnes sa nevie, či v šachovom automate bol skrytý živý šachista riadiaci figurínu, alebo či bol mechanizmus ovládaný kyberneticky, ako tvrdia najnovšie výskumy. Šachový automat býval občas prezentovaný s otvoreným priestorom mechanizmu, čo malo vyvrátiť pochybnosti o schopnostiach tohto vynálezu. V roku 1783 cestoval von Kempelen so svojim šachovým automatom po Európe. Automat si zahral si s viacerými významnými osobnosťami, medzi inými s Voltairom. Šachový automat takmer vždy zvíťazil. V roku 1809 bol súperom automatu cisár Napoleon, ktorému sa tiež nepodarilo zvíťaziť.
Po Kempelenovej smrti v roku 1804 sa o automat starali noví majitelia. V roku 1840 sa dostal do čínskeho múzea vo Filadelfii, ale o 14 rokov neskôr bol pri požiari úplne zničený. Dnes sa nachádza jeho skoro verná, no nefunkčná kópia v reštaurácii Roland na Hlavnom námestí v Bratislave.
Kempelen, polyhistor ovládajúci päť svetových jazykov, bol však i autorom mnohých iných vynálezov: skonštruoval tlakový vodovod, ktorým bola kedysi dopravovaná voda na Bratislavský hrad, vyprojektoval v Bratislave kyvadlový most cez Dunaj, preslávil sa skonštruovaním vodometu na zámku Schönbrunn vo Viedni, ktorý funguje dodnes, navrhol stroje na čerpanie vody zo zatopených banských šácht. Bol autorom veľkolepého projektu prepojenia rieky Dunaj s Jadranským morom. Vynašiel tlačiarenský stroj pre slepcov. Vo funkcii radcu viedenského cisárskeho dvora viedol rekonštrukčné práce na Budínskom hrade, organizačne zabezpečoval sťahovanie trnavskej univerzitnej knižnice a tlačiarne do Budína. Ako raritu môžeme spomenúť, že viedol likvidáciu teroristických bánd v Banáte, s ktorými si cisárovna Mária Terézia dlho nevedela rady, ako i osídľovanie tohto územia.
Zdá sa však, že pre vedu je najcennejší jeho „hovoriaci stroj“. Pomocou tohto mechanizmu sa dali produkovať hlásky, slová a vety európskych jazykov. Bol konštruovaný na základe napodobnenia hlasového ústrojenstva človeka. Stal sa predchodcom dnešných syntetizátorov reči.
Kempelen preukázal svoje znalosti z jazykovedy, logopédie a kybernetiky tiež vo svojej knihe „Mechanizmus ľudskej reči“. V tomto diele potvrdil svoje schopnosti prenikavo uvažovať v abstraktných polohách a spájať ich s presným technicko-konštruktérskym myslením, svoju kultúrnu vyspelosť a neobyčajnú rozhľadenosť v spoločenskom a vedeckom živote svojej doby. V knihe uvažuje o pôvode jazyka, zaoberá sa tvorbou hlások, o dôležitosti nadhrtanových dutín. Dovtedy sa predpokladalo, že pri vzniku hlások sa všetko dôležité odohráva už v hrtane. Týmto dielom von Kempelen mal výrazný vlpyv na fonetikov. Vynikajúce systemizačné schopnosti preukázal pri klasifikácii spoluhlások. Osobitnú pozornosť si zaslúži logopedická časť knihy. Nie je div, že niektorí autori pokladajú von Kempelena za zakladateľa logopédie, experimentálnej fonetiky a dokonca praktickej kybernetiky. Kniha vyšla dosiaľ len v nemčine a francúzštine, keď sa v roku 1791 objavila v dvojjazyčnej mutácii.
Wolfgang von Kempelen zomrel dňa 26. 3. 1804 a dodnes sme mu zostali dlžní pripomenutie si jeho mimoriadnych zásluh aspoň osadením pamätnej tabule na jeho rodnom dome na dnešnej Ventúrskej 11, či na tzv. Spindlerovom dome na Dunajskej 20, kde vznikol jeho šachový automat a ďalšie významné projekty.
Na prechádzke sa v sprievode Ing. Petra Michalku prenesieme do dôb dávno minulých a dozvieme sa viac o tejto kurióznej osobnosti.
Po stopách slávnych
Wolfgang von Kempelen, Rómer Flóris
prednáška
5 . apríl 2006, streda
Sprevádza: Ing. Peter Michalka
Stretnutie: o 17:00 na Primaciálnom námestí pri studni
Kontakt: 02/5443 1707, zajazdy@bkis.sk
Podujatie pripravilo BKIS
Po stopách slávnych
5. apríla sa začína pravidelný cyklus prechádzok po stopách slávnych bratislavských osobností. Túto stredu si pripomenieme Wolfganga von Kempelena a Rómera Flórisa. Sprevádzať nás bude Ing. Peter Michalka.