Hlavným zdrojom stresu Slovákov nad 18 rokov je práca. V prieskume za rok 2016 to uviedla až jedna tretina opýtaných (33%). Za tým nasleduje finančná situácia, ktorá stresuje 21 % respondentov. O niečo menej napätia pociťujeme kvôli vzťahom s ľuďmi mimo rodiny či pre zdravotný stav našich blízkych. Celkovo však pocit stresu zažíva veľmi často až 43 % opýtaných a ďalších 47 % občasne. Ide pritom najmä o vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 35 - 54 rokov, ktorí pracujú ako výkonní či tvoriví odborní pracovníci alebo podnikatelia.
„Ľudia na vedúcich pracovných pozíciách majú viac práce a zodpovednosti, sú na nich kladené vyššie požiadavky. Je úplne normálne, že zažívajú v živote viac stresu. Aj oni by sa však mali naučiť relaxovať a odpočívať,“ vysvetľuje psychológ František Skokan.
Vypätie môže motivovať
Podľa prieskumu až 94 % z ľudí, ktorí sú v živote často pod stresom, nikdy nevyhľadali odbornú pomoc. „Môže byť, že ľudia nenavštívia odborníka preto, že tá záťaž nie je až taká hrozná, aby ju nezvládli. Zvýšené psychické vypätie totiž môže byť prospešné a motivovať človeka k lepšiemu výkonu, k sebauplatneniu. Iné je to však, ak stres pociťujeme dlhodobo a s vážnymi príznakmi. Vtedy už hovoríme o chronickej psychickej záťaži, ktorá bez toho, aby sme ju riešili s lekárom, môže viesť až k smrti,“ vysvetľuje Skokan.
Pesimisti to majú ťažšie
Odolnosť proti stresu závisí aj od životného postoja či psychického rozpoloženia človeka. „Ľudia, ktorí majú zlú náladu, sú nespokojní a pozerajú sa na svet okolo seba čiernymi okuliarmi, prežívajú ďaleko viac stresu než tí, ktorí mávajú dobrú náladu," hovorí Pavol Malovič z Ústavu telovýchovného lekárstva a telesnej výchovy Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Na každého platí niečo iné
František Skokan, psychológ
Existujú takzvané copingové stratégie, teda aktivity, ktoré nám pomáhajú zvládať záťažovú situáciu. Na každého človeka však platí niečo iné. Niekto si potrebuje pospať, iný si ide zabehať. Keď už sa ale venujem nejakým aktivitám vo voľnom čase, malo by to byť preto, že ma to teší a nie preto, aby som dosiahol nejaký výkon. Dôležitá je aj celková životospráva. Mali by sme sa snažiť dodržiavať základný denný rytmus – 8 hodín práce, 8 hodín pre seba a 8 hodín spánku.
Dôležitá je dobrá organizácia aj vzťahy v práci
Pavol Malovič, Ústav telovýchovného lekárstva a telesnej výchovy SZU
Pokiaľ robíme svoju prácu radi, sme proti stresu odolnejší. Taktiež organizácia práce, pracovné podmienky, medziľudské vzťahy na pracovisku aj konanie nadriadených môžu mieru prežívaného stresu znižovať alebo zvyšovať. Dôležité je tiež, aby vedúci pracovníci zbytočne nezaťažovali podriadených.
Hrozí rakovina i ochorenia srdca
Daniela Ježová, Ústav experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra, SAV
Bez stresu by sme nedokázali podávať plnohodnotné výkony ani prekonávať záťažové situácie. Ak sú však jeho podnety príliš intenzívne, stresové situácie trvajú dlho alebo sa často opakujú a nevieme ich správne zvládať, prejavia sa negatívne dôsledky. Tie môžu vyústiť až do chorobných stavov. Najčastejšie sú kardiovaskulárne ochorenia a psychické poruchy. So stresom však súvisia aj onkologické či metabolické ochorenia, ako aj poruchy imunity.
Prejavy chronického vypätia
Fyzické:
- nespavosť
- zhoršená výkonnosť
- nechutenstvo
- vysoký krvný tlak
- svalové napätie a kŕče
- búšenie srdca
- tráviace problémy
- bolesť na hrudi a v oblasti brucha
- chronická únava a pokles energie
- hnačky, plynatosť, vracanie
Psychické:
- úzkosť
- tréma
- strata záujmu o čokoľvek
- náhle zmeny nálad
- strata potešenia z vecí, ktoré máme radi
- podráždenosť, nepokoj
- problémy so sústredením
- záchvaty paniky
- neschopnosť rozhodnúť sa
- výpadky pamäti
- zmätenosť
Hlavné zdroje stresu
Najčastejšie riešenia Slovákov
Čo pomôže napätie odbúrať
1. Strava - vyvážená a zdravá strava je riešením veľkého množstva zdravotných problémov, ako aj stresu. Existujú tiež potraviny, ktoré podporujú tvorbu serotonínu, takzvaného antistresového hormónu šťastia. Sú to najmä také, ktoré obsahujú vitamíny skupiny B, ako sú celozrnné obilniny, mliečne výrobky či zelená listová zelenina.
2. Horčík - na tvorbu serotonínu je potrebný aj horčík. Jeho nedostatok v tele sa prejavuje symptómami ako bolesť hlavy, slabosť, nervozita, napätie, búšenie srdca, svalové kŕče či úzkosť. Ide pritom o všetky príznaky sprevádzajúce stresové situácie. Dostatočný príjem tohto minerálu pomáha bojovať proti týmto príznakom, ako aj proti stresu.
3. Spánok - zdravý spánok je dôležitým prostriedkom na obnovenie telesných a duševných síl. Po kvalitnom spánku sa človek cíti uvoľnený, spokojný a šťastnejší.
4. Hudba - ak počúvate obľúbenú hudbu, váš mozog ju spracuje a následne vo vás vyvolá príjemné pocity. Čoraz viac lekárov odporúča muzikoterapiu.
5. Pohyb - najlepší je ten na čerstvom vzduchu, keď si takpovediac prevetráte hlavu a vydáte zo seba energiu. To sa následne prejaví pocitom spokojnosti. Pravidelnými, aspoň 20-minútovými aeróbnymi cvičeniami získate kondíciu, ktorá je najlepšou obranou proti stresu.
