Informovala o tom v utorok večer Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach, kde bolo dievča hospitalizované na psychiatrickom oddelení. Princípom hry je postupné plnenie päťdesiatich úloh, z ktorých väčšina tkvie v sebapoškodzovaní či v prekonávaní pudu sebazáchovy. Končiť sa má samovraždou hráča. Ako možno chrániť svoje deti pred touto, ale aj ďalšími podobnými internetovými hrozbami?
Nebezpečný fenomén mal pravdepodobne vzniknúť v Rusku. V súvislosti s tým tam úrady vyšetrovali až 130 samovrážd. Hra sa mala rozšíriť aj do ďalších postkomunistických krajín vrátane Slovenska. V utorok večer sa totiž k hraniu mala priznať aj mladá Košičanka. „Pacientke jej bývalý priateľ hovoril, aby sa zaregistrovala a začala hru hrať. Podľa jej slov ju to zaujímalo, skúsila to a splnila tri úlohy. Keď však chcela skončiť, vraj sa jej začal kurátor, zadávateľ úloh, vyhrážať. Nakoniec ju museli hospitalizovať,“ vysvetľuje Ľubica Rošková z psychiatrického oddelenia Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura. Dievča na oddelení strávilo 23 dní, momentálne je už prepustené a ďalej podstupuje liečbu vo forme liekov a individuálnej terapie.
Všetko o online výzve
Prišla z Ruska
Celkovo na účastníkov hry čaká 50 úloh. S kurátorom hry komunikujú najčastejšie cez sociálne siete. Hra sa rozšírili z Ruska skúsensti s ňou majú aj deti z Ukrajiny, Bieloruska či Českej republiky. Ak vás po zadaní špeciálneho hesla osloví kurátor výzvy, začne vám posielať úlohy. Dôkazy o ich splnení je potrebné zdokumentovať a zaslať kurátorovi.
Nebezpečné vyhrážanie
Niektoré deti sa počas hrania zľakli, alebo si nechceli ubližovať. V týchto prípadoch prišli na rad vyhrážky. Kurátor tak držal obeť vo svojej moci a nútil ho v hre pokračovať. Slabšie povahy tak nedokázali prekonať strach s ubližovaním prestať, pod vplyvom strachu, že kurátor ublížim im alebo blízkej rodine.
Zvrátené pravidlá
Výzva obsahovala naozaj nebezpečné úlohy. Poslednou z nich bolo ukončenie vlastného života z vysokej budovy. Súčasťou bolo rezanie do rúk, pichanie špendlíkom či život ohrozujúce výstupy na okraje výškových budov, či prechádzky koľajnicami.
Je to v rukách rodičov
Gabriela Herényiová, detská psychologička
- Rodič sa s dieťaťom musí rozprávať. Musí sa zaujímať, čo robí, na aké sociálne siete chodí, rozprávať o nebezpečenstvách, ktoré tam môžu číhať. Špeciálne hry ako Modrá veľryba sú veľmi nebezpečné, keď deti nemajú doma potrebné zázemie. Najmä v puberte, keď si prestávajú rozumieť a hľadajú porozumenie v okolí. Ak ho nenájdu u rodičov, nechávajú sa viesť aj úplne cudzím človekom, lebo majú pocit, že ich akceptuje, počúva, dáva im rady. Preto by sa mali rodičia o problémy detí zaujímať, pýtať sa, čo ich trápi, a podať im pomocnú ruku. Nemôžu im len vyhadzovať na oči chyby a brať to ako ich nevychovanosť a aroganciu, ale snažiť sa aj pochopiť, čo sa s nimi deje.
Neskrývajte strach
František Skokan, psychológ
- Rodičia často robia chybu, že deťom nevysvetlia svoje emócie. Tínedžer príde napríklad neskoro domov z diskotéky a vo dverách dostane facku. V tom sú Slováci majstri. Pritom treba vysvetliť, ako sa bojíme, aký sme mali strach, že sa mu mohlo niečo stať. To isté platí aj pri podobných nebezpečných výzvach. Prejavte emócie, ako sa o dieťa bojíte. Spýtajte sa ho na jeho názor. Vyhrážanie a zákazy určite nepomôžu.
Problémom je psychika
Miron Zelina, psychológ
- Je vypracovaná celá štúdia, ktorá sa zaoberá skupinami detí, či ľudí, ktorí ľahko podlihajú tlakom rozličných skupín, ideológií či sektám. Je to problém psychiky obetí. Manipulácii a tlakom však podliehajú najmä ľudia vychovávaní k poslušnosti, deti, s ktorými rodičia nediskutujú o hodnotách a zásadách žitia, alebo deti závislé nielen na drogách, ale aj kamarátoch, či internete. To, že dieťa nie je v poriadku sa dá zistiť veľmi jednoducho. Ako prvé totiž prestane komunikovať s rodičmi a uzatvorí sa do seba.
Najviac ohrozené deti
- nemajú kamarátov v škole
- nevedia nadviazať vzťahy s rovesníkmi, zaradiť sa do skupiny
- deti rozvádzajúcich sa rodičov
- s problémami v rodine
- nemajú dobrý vzťah s rodičmi, rodičia na ne nemajú čas
- cítia sa opustené, majú pocit, že sa nemajú s kým porozprávať
- v pubertálnom veku
- deti závislé od kamarátov a od partií
- citovo labilnejšie deti
- nevedia komunikovať v reálnom živote, naopak, kontakt nadväzujú len na internete
- závislé od sociálnych sietí či iných médií
- naučené na výhradnú poslušnosť k autoritám
- frustrované deti pod veľkým stresom
Aj toto môžu byť prejavy obete
- nervozita
- zlá koncentrácia
- neposlúcha rodičov
- odpovedá arogantne a agresívne
- s rodičmi prestáva komunikovať
- uzatvára sa do svojho vlastného sveta
- stráca akékoľvek hodnoty
- podráždenosť
- dieťa v hneve pľuje na obrazovku počítača
Technické zabezpečenie nepomôže
Filip Hanker, šéfredaktor živé.sk
- Je možné v počítači nastaviť čas prihlásenia, dokonca cez niektoré systémy alebo pomocou programov je možné aj určiť, ktoré stránky si smie dieťa pozerať. To sa však pri tejto hre míňa účinku, keďže daná hra vraj prebieha najskôr na sociálnej sieti. Tie keď chce dieťaťu niekto zakázať, zrejme narazí na jeho odpor a zároveň ho pripraví o jeden zo spôsobov komunikácie s kamarátmi a so známymi. To nie je veľmi vhodné a situáciu by to mohlo zhoršiť. Bohužiaľ, účinné technické zabezpečenie proti nástrahám internetu, ktoré idú cez sociálne siete či e-mail, ani neexistuje. Pomôcť v tomto prípade môžu asi len rozhovory s dieťaťom a upozornenie na nebezpečenstvo, prípadne požiadavka, aby všetko podozrivé hlásilo.
Niektoré úlohy
1. Vyrež si žiletkou „F57“ do ruky a pošli fotkukurátorovi
2. Zobuď sa o 04.20 a sleduj psychadelickédesivé videá, ktoré ti kurátor pošle
3. Porež sa pozdĺž žíl na ruke, ale nie prílišhlboko - len 3 rezy, pošli fotku kurátorovi
4. Nakresli veľrybu na kus papiera, pošli fotkukurátorovi
5. Ak si pripravený na to, aby si sa stal „veľrybou“, vyrež áno do svojej nohy.
Ak nie si, porež sa (potrestaj sa)
