Hurikána sme odchytili na Ružinovskom majálese, kde sme sa presvedčili, že staré lásky nehrdzavejú.
Na Slovensko jazdíte pomerne často. Čo sa vám u nás najviac páči?
Vrchy, hory, lesy, och, vždy sa veľmi teším na Slovensko. V Slavošovciach mám veľkú časť rodiny, čiže som sem chodil už odmalička na prázdniny. A potom, samozrejme, Slovenky. Vždy som mal pocit, že máte také divokejšie rysy, že ste také zmyselnejšie. Ak sa ma však opýtate, čo sa mi veľmi nepáči, tak sú to služby v reštauráciách. Hlavne neochota. Máte obrovský potenciál, a ak by sa zlepšili služby, bolo by to tu také malé Švajčiarsko.
Keď sme pri Slovenkách, mali ste niekedy odtiaľto frajerku či milenku?
Ja si to už nepamätám... (Smiech)
Toľko ich bolo?
Nieže toľko ich bolo, ale viete, ja už si z minulosti veľmi málo pamätám. (Smiech) Ale musím povedať, že Slovákom som vďačný za zisk Zlatých slávikov, pretože zo Slovenska mi chodilo viac hlasov ako z Česka.
České publikum, asi nech sa deje čokoľvek, podporovalo Karla Gotta. Vám sa ho však napriek tomu podarilo štyrikrát poraziť. Ste na to hrdý?
Samozrejme, bol to taký malý zázrak. Kája to vtedy neniesol najlepšie. Myslel si, že už mu prvenstvo patrí navždy, my sme ho však v 80. rokoch trošku potrápili. V roku 1985 bol Zlatým slávikom Peter Nagy, strieborný som bol ja a Karel až tretí. V roku 1986 som získal prvú zlatú sošku. Bolo to neuveriteľné, pretože si doteraz pamätám, ako som v roku 1983 ukazoval mame v celkovom rebríčku, že som päťdesiaty.