Stovky pokusov, ktoré absolvoval s rôznymi vedcami mu pomohli pri výskume katódových lúčov, za ktoré získal v roku 1905 Nobelovu cenu. Podľa historikov viedol časté polemiky o svojich zisteniach s Albertom Einsteinom. Lenard pochádzal z rodiny obchodníka s vínom. Aby mohol prevziať otcovu firmu, musel začať študovať chémiu, už vtedy ho však zaujímala fyzika. ,,Jej základy získaval na bratislavskom reálnom gymnáziu, kde sa zoznámil s profesorom Klattom,“ hovorí historička Katarína Nádaská. Klatt podporoval mladíkov záujem o fyziku najviac.
Po skončení štúdia spolupracovali na viacerych pokusoch, až sa Lenard stal profesorom a prednášal na popredných nemeckých univerzitách. „Bol v kontakte s Albertom Einsteinom, s ktorým často polemizoval o niektorých častiach teórie relativity a údajne Einstein osvedčil aj niektoré Lenardove myšlienky,“ pokračuje Nádaská. Svedčí o tom aj Einsteinova Nobelova cena, ktorú získal za objasnenie charakteru svetla na základe fotoelektrickeho javu Lenarda. Za vrcholné dielo slovenského rodáka sa však považuje výskum katónových lúčov. Za ten získal v roku 1905 Nobelovu cenu a stal sa tak prvým rodákom zo Slovenska s týmto ocenením. Na jeho počesť je po ňom v Petržalke pomenovaná ulica.
