Ako dvojica pripravovala banku o peniaze? Podľa rozsudku, ktorý je právoplatný, bolo pre poskytnutie úveru 13 277 eur (400-tisíc Sk) v roku 2002 v pobočke ČSOB v Bratislave predložené falošné potvrdenie o zamestnaní riaditeľa predaja istej spoločnosti s priemerným mesačným príjmom vyše 2200 eur (68700 Sk). Tá istá banka poskytla žiadateľovi spotrebný úver v rovnakej sume, pričom bolo predložené potvrdenie o mesačnom zárobku takmer 3-tisíc eur (90-tisíc Sk). V treťom prípade si jeden z dvojice požičal občiansky preukaz od exmanželky s odôvodnením, že istý muž chce pre ich dcéru založiť stavebné sporenie, pričom predložil potvrdenie o mesačnom príjme takmer 3-tisíc eur (88-tisíc Sk). Séria podvodných bankových úverov pokračovala aj v roku 2003 – banka pred poskytnutím spotrebného úveru dostala fiktívnu faktúru o stavebných prácach. Aj v ďalších prípadoch dostala banka falošné potvrdenie o mzde za zamestnanie v spoločnosti. Do podvodov dvojica zatiahla aj iných ľudí, ktorí zväčša netušili na čom sa podieľajú.
Aké padli tresty za úverové podvody?
Súd prvého Bratislavského okresu Michalovi, ktorý je prvý z dvojice odsúdených, ešte v roku 2010 vymeral ročný trest s podmienečným odkladom na dva roky. Ľubošovi, ktorý je druhým odsúdeným a v súčasnosti je vo vyšetrovacej väzbe za iný trestný čin, súd minulý mesiac vymeral trest dva roky s podmienečným odkladom na tri roky.
Banka: Tajomstvo a interná informácia!
Čas.sk požiadal ČSOB o stanovisko k týmto úverom. „Banka je povinná dodržiavať bankové tajomstvo a preto sa ku konkrétnych prípadom nemôže bližšie vyjadrovať,“ uviedla hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová, ktorá na doplňujúcu otázku, koľko takýchto prípadov banka eviduje? odpovedala: „Evidujeme niekoľko prípadov, keď sa klienti pokúšali získať úver uvedením nesprávnych, respektíve klamlivých informácií... Počet podobných prípadov je internou informáciou,“ doplnila hovorkyňa.
