Svojím konaním jej ľudstvo totiž neustále ubližuje a nemá ju kto brániť. Zákony ju nechránia a veľké korporácie pokračujú v znečisťovaní nášho sveta. Žiadna zodpovednosť za obrovské škody napáchané na životnom prostredí sa, žiaľ, nevyvodzuje. Zatiaľ...
Zločin proti Zemi
Nenásytné spoločnosti neobmedzene drásajú prírodné zdroje, ničia životný priestor nielen mnohých druhov zvierat, ale, bohužiaľ, aj ľudí, a to všetko pre profit. Zatiaľ neexistuje trest, ktorý by ich dostatočne odradil od bezhlavého ničenia Zeme. Toto všetko chce zmeniť renomovaná právnička Polly Higgins, ktorá usilovne pracuje na tom, aby Medzinárodný trestný súd v Haagu zaradil do zoznamu medzinárodných trestných činov okrem genocídy, vojnových zločinov, agresie a zločinov proti ľudskosti aj ekocídu. „Keď som bola ešte mladá advokátka, uvedomila som si, že to nie sú iba moji klienti, ktorí potrebujú právnika, ale to isté potrebuje aj Zem,“ hovorí húževnatá obhajkyňa planéty.
Polly chce presadiť, aby sa poškodzovanie životného prostredia trestalo ako kriminálny čin. Keď sa človek pozrie na katastrofu, ktorá vznikla po ťažbe dechtových pieskov v kanadskej Alberte, inak ako kriminalizmus sa to nazvať nedá. „Je to veľmi jednoduché. Chcem, aby sa páchanie vážnych ublížení našej Zemi stalo chýbajúcim piatym zločinom proti mieru - ekocídou.“
Dostatočný trest
Bohužiaľ, dnes v medzinárodnom práve neexistuje postih, ktorý by zabránil gigantickým firmám v páchaní obrovských škôd na ekosystéme. Platné medzinárodné zákony totiž ešte neberú štáty a korporácie na zodpovednosť. „Je jedno, či ste riaditeľom spoločnosti alebo politicky činná osoba. Robíte rozhodnutia, ktoré môžu mať obrovský vplyv na Zem a ľudstvo, a preto by to malo byť tak, že čím vyššie ste v rebríčku riadenia, tým vyššia je vaša zodpovednosť. Zatiaľ to však nefunguje,“ vysvetľuje Polly a dodáva, že žiadny finančný trest nie je pre tieto firmy dostatočný. Ekocída by priniesla možnosť, že zodpovedné osoby by mohli byť stíhané rovnako, ako napríklad pri spáchaní vraždy, zotročovania, vojnových aktivít či vyhladzovania. Za spôsobené ekologické katastrofy by tvrdo pykali. „Ekocída by priniesla nový svet, novú éru, pretože zmení tok financií. Investori nebudú chcieť investovať do spoločnosti, ktorá pácha kriminálnu činnosť.“
Znečisťovatelia
Zaujímavé, alebo skôr smutné je, že ekocída kedysi bola súčasťou zoznamu medzinárodných zločinov. „V roku 1996 bola z Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného práva vyňatá a s ňou akýkoľvek trestný čin proti prírode. Našli sme dokumentáciu, ktorú verejnosť nikdy predtým nevidela. Vďaka nej vieme, že v roku 1996 štyri krajiny veľmi lobovali, aby ekocída nebola trestným činom. Boli to USA, Veľká Británia, Francúzsko a Holandsko. Všetko sa to udialo za zatvorenými dverami a to je chyba. Spoločnosť musí vedieť, čo sa deje, aby sa takáto nespravodlivosť už nikdy neopakovala,“ vysvetľuje právnička Polly Higgins.
Jedno z najväčších ohrození Zeme je ťažba fosílnych palív. „Je veľmi ľahké identifikovať, kto za tým stojí. Výskum The Carbon Majors Report vymenoval 96 spoločností, ktoré sa najviac podieľajú na ničení planéty kvôli uhlíkovým emisiám. Ten zoznam si môže každý nájsť na internete.“ V prvej desiatke nechýbajú firmy, ako sú americký Chevron, britský BP, ruský Gazprom či britsko-holandský Shell.
Tikajúca bomba
Na obnovu Zeme ešte nie je neskoro. „Niektoré zničené ekosystémy sa, bohužiaľ, nedajú obnoviť, ale mnohé áno. Napríklad zákaz rybolovu v niektorých miestach Francúzska a Škótska viedol k obnove ekosystému. Potenciál na obnovu existuje. Neskoro na záchranu bude, až keď ľudstvo pre svoju ľahostajnosť z tejto planéty zmizne,“ myslí si Higgins. Ak budeme v nezodpovednom konaní pokračovať, zapíname časovač na bombe, ktorá vybuchne ďalším generáciám. „Viete si predstaviť, ako by to tu vyzeralo, keby ekocídu v roku 1996 nevyradili zo zoznamu? Bol by to úplne iný svet plný ekologických riešení, so zdravými lesmi, amazonský prales by mohol byť nedotknutý. Našťastie na svete existujú ľudia ako Elon Musk, zakladateľ Tesla Motors, ktorý pracuje na výrobe batérií do solárnych panelov. To sú však veci, ktoré sa mali diať už 20 rokov dozadu a dnes podobné firmy mali byť stokrát väčšie, no so zákonom o ekocíde budú,“ objasňuje právnička.
Vieme, čo sa deje
Nádejou pre svet je Parížska dohoda, ktorú v roku 2015 na klimatickom summite v Paríži podpísalo 196 krajín. „Zúčastnené krajiny tak prijali fakt, že vysoko-uhlíková priemyselná aktivita spôsobená ľudskou činnosťou vedie ku klimatickým zmenám. Celosvetovou dohodou sa zaviazali na znižovaní skleníkových plynov a teraz majú morálnu zodpovednosť konať. Čo však chýba je zákonná povinnosť konať.“ Bol by to obrovský krok smerom k lepšiemu svetu, kde by sa niektoré ostrovné národy nemuseli obávať, že ich domovy, kultúru, zem zatopí voda zo stúpajúcej hladiny oceánov. „Pomôcť pritom môže každý z nás. Myslime na to, že naše kroky majú dôsledky na iných kontinentoch, ďaleko od nás. To však neznamená, že nie sú. Jediná cesta ako zastaviť ekocídu je urobiť z nej trestný čin.“