Ak nabudúce uvidíte čudné bubliny na hladine mora, majte sa na pozore. Kraken je možno blízko. Alebo je to iba čistý výmysel. Dozviete sa v pokračovaní seriálu najväčšie záhady sveta.
Morská obluda
Príbehy o neľútostnej oblude s chápadlami, či viacerými hlavami a ostňami, existujú už od dávnych čias. V Homérovej Odysei sa spomína Scylla - morské monštrum so šiestimi hlavami, s ktorou sa stretne Odyseus počas svojich dobrodružstiev. Iné zdroje zase hovoria o obrovskom stvorení, ktoré svojimi chápadlami dosiahne až na vrchol hlavného stožiaru plachetnice.
Známejšie správy o krakenovi pochádzajú z polovice 18. storočia. Bergenský biskup Erik Pontoppidan označil neznámeho tvora ako „zviera vo veľkosti plávajúceho ostrova“. Jeho nebezpečenstvo netkvie ani tak v ňom samom, ako vo vodnom víre, ktorý rýchlosťou blesku ponára svoje obete pod hladinu. „Hovorí sa, že je schopný schytiť aj tú najväčšiu vojenskú loď a stiahnuť ju pod hladinu.“ Píše aj o tom, ako nórski rybári pohŕdajú svojím životom, pretože chodia loviť tam, kde sa nachádza kraken. Ten do svojho okolia ryby doslova priťahuje.
Francúzsky morský biológ Pierre Denys de Montfort v roku 1802 dokonca rozlíšil dva druhy gigantických chobotníc, a to chobotnicu krakena a chobotnicu obriu, ktorá je oveľa väčšia a údajne napadla plachetnicu v prístave Saint-Malo pri pobreží Angoly. Mnohé z jeho tvrdení však smerovali pravdepodobne ku krakatici obrovskej, objavenej v roku 1857.
Zožral ich
Severskí námorníci a rybári poznajú mnoho príbehov o tom, ako kraken napadol loď a svojimi silnými chápadlami ju prevrhol či úplne rozdrvil. Posádka sa buď utopila alebo sa stala obedovým menu krakena. Záhadné stvorenia podľa nich často pripomínajú ostrovčeky, ktoré sa zrazu objavia na mori. To je vraj dôvod, prečo sa isté ostrovy na niektorých mapách objavujú a na iných zasa nie. Sú to krakeni.
Vedci si myslia, že javy, ktoré sa pripisovali existencii krakena, sa dajú veľmi ľahko logicky vysvetliť. Bublajúce more je podľa nich iba znakom sopečnej aktivity. Nič viac a nič menej. S tým zásadne nesúhlasia milovníci záhad, ktorí ho spájajú napríklad aj s Atlantídou. Obrovský zver mal obyvateľov zmiznutého kontinentu chrániť pred nebezpečnými nájazdmi cudzincov. Atlanťania ho za pomoci mágie stvorili, ale keď bájna Atlantída navždy zmizla zo zemského povrchu, gigantická chobotnica prežila a dodnes stráži legendárny kontinent, ležiaci na dne mora. Keď si porovnáme miesta, kde sa údajne má vyskytovať kraken a miesta, kde by podľa záhadológov mohla ležať Atlantída, zhodujú sa. Náhoda?
Krakatica či kraken
Dávno-pradávno žili na Zemi gigantické tvory. Čo ak dávny a nebezpečný predok chobotníc nevyhynul, ale v niektorých častiach oceánu prežil až po súčasnosť a striehne tam na svoje obete?
Podľa vedcov nijaký kraken neexistuje, nevylučujú však, že na dne morí žije podobný živočích. Ide o krakaticu obrovskú - jedného z najväčších hlavonožcov, ktorý dosahuje úctyhodné rozmery. Jej existencia bola potvrdená ešte v 19. storočí, no dlhé desiatky rokov sa niekoľko expedícií snažilo o vyfotografovanie tohto záhadného tvora, ale bez úspechu. Nepomáhali ani kamery pripevnené na telá veľrýb. Všetko zmenili až dvaja japonskí vedci Cunemi Kudobera a Kjóiči Mori. V roku 2004 pri Boninských ostrovoch v Tichom oceáne získali v hĺbke 900 metrov zábery tohto zvláštneho hlavonožca. Merala približne osem metrov a išlo o dospelú samicu.
Obrovský tvor
Najväčší zaznamenaný exemplár mal však až 18 metrov! Iba telo bez chápadiel môže merať až sedem metrov a dosahovať hmotnosť niekoľko desiatok ton. Stále sa však o krakatici obrovskej vie pomerne málo. Je veľmi ťažké ju skúmať v jej prirodzenom prostredí, pretože žije vo veľkých hĺbkach. Vie sa však, že sa dožíva približne päť rokov a že je to veľmi aktívny predátor, ktorý nemá problém zaútočiť aj na takého obra, akým je vorvaň obrovský. Zvyšné informácie sú viac ako fakty iba neoverené predpoklady. Väčšina údajov pochádza z výskumu uhynutých kusov, ktoré vyplavil oceán.
Nevie sa ani, do akých rozmerov môže krakatica obrovská dorásť. Na telách vorvaňov sa našli otlačky prísaviek na chápadlách krakatíc, ktoré mali väčšinou priemer 15 cm. No našiel sa aj odtlačok prísavky ktorý mal až 60 cm! To znamená, že v tajomných hlbočinách môžu žiť oveľa väčšie krakatice, než bolo doteraz zdokumentované.
Tajomné hlbiny
Krakatica orovská je bezpochyby jedným z najzáhadnejších tvorov našej planéty. Mohla byť krakenom? Keď si dokáže poradiť s vorvaňom obrovským, prečo by nemohla zvládnuť súboj s plachetnicou? Pýtate sa, prečo by to robila? Nuž, je možné, že si plavidlá mýlia s veľrybami. Vzhľadom na to, že niektoré plavidlá brázdiace oceány boli v minulosti oveľa menšie ako dnes, nič nie je nemožné. Napríklad plachetnica slávneho moreplavca Krištofa Kolumba Pinta bola dlhá iba 18 metrov, čo je dĺžka samca vorvaňa. Na jasné dôkazy si budeme musieť však ešte počkať. Napriek mnohým moderným technológiám je krakatica takpovediac nepolapiteľné stvorenie, ktoré žije v niekoľkokilometrových hĺbkach. S istotou však vieme, že dná oceánov ukrývajú mnohé nevydané tajomstvá.
