"Predražené pohonné látky podnecujú v Pentagóne obvinenia – a ich odmietanie – z čiernych fondov," napísali noviny. Dané ministerstvo nielenže predáva palivo za nadhodnotené ceny, ale zarobené peniaze používa na podporu zle hospodáriacich alebo podfinancovaných vojenských programov. "Od roku 2015 previedlo ministerstvo obrany z prebytkových palivových účtov 80 miliónov na výcvik povstalcov v Sýrii, 450 miliónov na podporu programu liekov pre vojakov a 1,4 miliardy na pokrytie mimoriadnych nákladov na vojnu v Afganistane," vyplýva z vojenských účtovných záznamov.
Pentagón podľa zistení denníka predával svojím ozbrojeným silám pohonné látky za cenu často oveľa vyššiu, než akú platia komerčné aerolínie za letecký benzín na voľnom trhu. Cena mala byť vyššia ako jeden a viac dolárov za galón (3,78 litra). Najviac si mal Pentagón takto zarobiť od polovice roka 2015 do začiatku vlaňajška. Ministerstvo to odôvodnilo klesajúcimi cenami benzínu. Cenu paliva pre svoje zložky totiž nemení podľa vyvíjajúcich sa cien ropy, ale určuje ju vždy vopred na celý fiškálny rok. "V posledných dvoch rokoch sme boli požehnaní nízkymi cenami benzínu. Niekedy premrštíte odhad ceny a vyjde vám z toho zisk, niekedy ho podceníte a dostanete sa do deficitu," uviedol zástupca ministra obrany Robert Work.
Ministerstvo obrany nakupuje palivo centrálne a potom ho ďalej rozpredáva svojím zložkám – letectvu, námorníctvu, armáde a ďalším. Tie zaň platia zo svojich rozpočtov. Tento systém bol zavedený počas druhej svetovej vojny s cieľom zredukovať duplicitu a podporiť efektívnosť. Americké ministerstvo obrany je najväčším spotrebiteľom paliva na svete. Každý rok kúpi približne 100 miliónov barelov paliva pre svoje lietadlá, vojnové lode, tanky a iné zariadenia.
"Praktika využívania výnosov z predaja paliva na zaplátanie nesúvisiacich dier v obrannom rozpočte eskalovala v uplynulých rokoch a vyvolala obvinenia, že tieto účty sú využívané ako čierne fondy. Predstavitelia Pentagónu tento systém bránili a Kongres bežne schvaľoval ich požiadavky na použitie ziskov z nákupu paliva na priame vyrovnanie účtovných kníh ministerstva," píše denník.
Viacerí zákonodarcovia podľa The Washington Post túto rozpočtovú metódu spochybňujú. Nepáči sa im nielen prevod peňazí, ale predovšetkým to, že Pentagón má umožnené nazhromaždiť si obrovské zisky predajom paliva. Na predražené palivo sa otvorene sťažovali aj vedúci predstavitelia námorníctva. Denník pripomenul, že Pentagón má aj ďalšie fiškálne problémy a škandály, napríklad kauzu ohľadom závratných platieb pre dodávateľské firmy.
"Takéto fiškálne problémy sú tam hlboko zakorenené. Počas posledného štvrťstoročia ministerstvo obrany nedokázalo splniť príkaz Kongresu a vyčistiť si svoje účtovné knihy tak, aby prešli auditom. Je jedinou federálnou agentúrou, ktorá v tomto zlyhala," upozornil denník. Prezident USA Donald Trump sľúbil, že zoštíhli a zefektívni federálnu vládu, v prípade ministerstva obrany však navrhol zvýšenie jeho rozpočtu o 54 miliárd dolárov.
