V hokejovom hnutí to opäť vrie, tréner Zdeno Cíger s generálnym manažérom Róbertom Švehlom ešte v Nemecku obvinili prezidenta SZĽH Martina Kohúta z viacerých podrazov. Cíger si po stredajšom prílete doprial krátky oddych a včera navštívil našu redakciu, aby odpovedal na otázky čitateľov.
? Je pravda, že hráči nemali deň pred odletom do Kolína korčule a Marcel Haščák hral s požičanými hokejkami?
- Udialo sa veľa vecí hlavne v priebehu prípravy na šampionát. Chýbali veci, ktoré by mali byť bežné. Snažili sme sa šetriť a chalani to cítili. Spomínané korčule sme naozaj riešili deň pred odchodom, hokejky Marcel nedostal až do konca turnaja. Samozrejme, že toto nie sú výhovorky, ale na druhej strane sa o tom musíme baviť. Zažil som to na ľade sám, že keď som nemal svoje hokejky, nebolo to ono. Opakujem, že to netreba brať ako alibi či výhovorku, ale nepodceňoval by som to.
? Tesne po poslednom zápase proti Švédom ste povedali, že zo strany prezidenta SZĽH išlo o jeden podraz za druhým. Môžete to konkretizovať?
- K tomu si treba sadnúť na dlhšie, máme o tom diskutovať spolu pred televíznymi obrazovkami. V rýchlosti môžem len zhrnúť, že keď on pred MS vyhlásil, že nepočíta s generálnym manažérom ani s trénerom, počas šampionátu zase robí nejaké stretnutie so všetkými odborníkmi a my sme pre nich nič? Ja si môžem povedať, že keď ma nechcú a nepočítajú so mnou, v poriadku. V Kolíne však boli aj páni tréneri Šupler s Miklošovičom, teda dlhoroční odborníci, ktorí boli pri dôležitých udalostiach slovenského hokeja a pracujú svedomito, tak to bol veľký podraz!
? Nemyslíte si, že po tom všetkom by mal pán Kohút odstúpiť?
- Mal by odstúpiť.
? Vraj bývate na jednej ulici. Už ste sa stretli po MS?
- Už sa odsťahoval. Neviem, či to tušil, že to takto dopadne. (smiech) Naše cesty sa v jednom bode rozišli a asi to tak malo byť.
? Neuvažovali ste počas sezóny o rezignácii?
- Hokeju sa snažím vždy pomáhať na sto percent a je smutné, že teraz počúvam, že to bolo o peniazoch, koľko zarábam, prezident zase povie, že ma nemohol odvolať, lebo by to bolo drahé. Ja však hovorím, že keby prišiel niekto za mnou skôr a povedal, že ma nechcú, skončím. V mojej zmluve je dvojmesačná výpovedná lehota, takže určite to nebolo o peniazoch. V Amerike som zarábal veľa a sám som sa vrátil na Slovensko, aby som tu pomáhal. Preto si myslím, že toto si nezaslúžim.
? Oslovili ste viacero ľudí o pomoc, no ochotný bol len Július Šupler. Koho konkrétne?
- Najväčším sklamaním bol Jerguš Bača, ktorému som ponúkol robiť trénera obrancov. To bolo počas bojkotu a myslel som si, že taký bojovník do toho pôjde. Tento rok som oslovil Ľuba Višňovského, lebo takých ľudí potrebujeme, aby skúsenosti odovzdávali mladým a dali im smer, keď už hovoríme o modernom hokeji. Keď bol ešte bojkot, tak som navrhol aj Mišovi Handzušovi, aby sme šli robiť spolu, ponuku dostal tiež Vlado Országh. Myslím si, že som vynaložil dosť úsilia, aby sme si navzájom pomáhali.
? Viete si predstaviť spoluprácu s Michalom Handzušom a Richardom Lintnerom?
- Za tejto situácie, aká nastala, je ťažké spolupracovať s ľuďmi, ktorí ma tam nechceli, resp. ma nerešpektujú.
? Vlani bol bojkot, teraz ste situáciu označili za sabotáž. Máte pocit, že to niekto riadil?
- Keď si dám dokopy, čo sa tu udialo za dva roky, tak mi to tak vychádza. A v podstate aj teraz počúvam ľudí, ktorí boli na druhej strane, no asi si neuvedomujú, že ľudia situáciu sledujú, a je to aj podraz pre fanúšikov či ľudí, ktorí majú slovenský hokej radi.
? Čo ďalej, aby sa odrazil od dna?
- Bavíme sa o tom už 20 rokov. Ja môžem povedať len toľko, že šesť rokov robím s deťmi, čomu treba obetovať čas, dať im srdiečko, aby videli, že to funguje. Je to na dlhšiu debatu, no treba hlavne robiť, a nie tárať.
? Od stredy ste doma, aj ste si už stihli oddýchnuť?
- Ani veľmi nie. Tento týždeň sa budem venovať mediálnym povinnostiam, pretože ľudí zaujíma, čo sa udialo a deje, ako to cítim. O to sa s nimi veľmi rád podelím. Potom sa budem venovať svojej akadémii, kde deti čakajú, aby sme mohli v pokoji trénovať.
