Najmenší sa o nich dozvedia medzi rovesníkmi, v škole či na ihrisku. Často sa im dostanú informácie z druhej ruky. Preto je dobré sa s deťmi otvorene porozprávať. Ako vysvetliť deťom teroristické útoky, aby ich pochopili a neprepadli strachu, radia viacerí zahraniční psychológovia či pedagógovia z celého sveta.
Povedzte pravdu
- psychologička Nicky Cox tvrdí, že ak deťom zabránite sledovanie televízie, nič to nevyrieši
- deti sa k týmto informáciám dostanú na ihrisku, v školskej jedálni, ale aj na sociálnych sieťach
- radšej si buďte istí v tom, aký typ správ sa k nim dostane
- je lepšie vedieť pravdu, ako keby mali byť zahltené miliónom verzií jednej situácie, z čoho sú neskôr zmätené
- samozrejme, treba mať na zreteli, v akom veku sú, aby ste ich nevystavovali hrubým a násilným záberom
Začnite konverzáciu
- psychologička Emma Kenny vraví, že v prípade mladších detí je rozprávanie a vedenie dialógu prirodzené
- pri tých starších však často nastáva problém so zdôverovaním a s komunikáciou s rodičmi
- začnite preto s témou vy, spýtajte sa, čo si o tom dieťa myslí, aký má na to názor a buďte otvorení
- spýtajte sa ich, či počuli správy o útoku, a nechajte ich viesť rozhovor
Pozor na nenávisť
- deti vnímajú všetko inak ako vy a často sa rodič nevie vžiť do ich myslenia
- je normálne, ak pociťujú hnev a zlosť proti teroristom
- dajte si však pozor, aby nezačali nanávidieť všetkých moslimov či Arabov
- vždy odstraňujte predsudky a vysvetľujte deťom, že nemôžu všetkých hádzať do jedného vreca
- ak spácha nejaký útok Slovák, netreba za to odsudzovať celý národ
Odpovedajte na otázky
- najmenší sa môžu začať báť cestovať, chodiť na koncerty či do veľkých miest
- preto neustále odpovedajte na ich otázky, triezvo a tak, aby tomu porozumeli
- vysvetľujte, že na svete sú dobrí aj zlí ľudia, no tí zlí sú v menšine a vždy budú
- dávajte príklady situácií, ktoré ich upokoja a zbavia strachu
Uisťujte a utišujte
- deti potrebujú istotu a pocit bezpečia
- namiesto znepokojujúcich scenárov, čo sa všetko mohlo alebo môže stať, potrebujú počuť, ako sú v bezpečí, radí Emma Kenny
- pri deťoch od 13. roku života pomáha výpočet pravdepodobnosti o tom, aké nízke je riziko, že sa stanú obeťou útoku
Zbytočné podrobnosti
- David Baldwin, detský psychiater, síce odporúča deťom povedať pravdu, no netreba to s množstvom informácií preháňať
- určite im neukazujte hororové zábery z miesta činu a nešpecifikujte napríklad rozsah zranení obetí útoku
- povedzte im, čo sa stalo tak, aby si dokázali spraviť obraz, no myslite na to, že deti nevedia traumy tak dobre spracovať ako dospelí
Informujte podľa veku
- psychiater Michael Winterhoff upozorňuje, ako deťom podať fakty podľa toho, koľko majú rokov
- detská psychika sa totiž vyvíja vekom, nie všetko dokáže spracovať a pochopiť
- vyhnete sa tak zmätku v hlave detí, ktorý môže vyústiť až do úzkosti
- škôlkárovi stačí povedať, že napríklad koncert sa zrušil, pretože došlo k výbuchu, pričom dôvod, prečo sa stal, nehrá žiadnu úlohu
- školákovi povedzte o bombovom útoku, avšak nezachádzajte do veľkých detailov
- žiaci na druhom stupni a vyššie už môžu všetko pochopiť a dá sa bez vyhýbania odpovedať na ich otázky
Znaky, že dieťa ja v strese
- nočné mory
- problémy so zaspávaním
- nárast agresie
- kladie otázky o smrti a zomieraní
- bojí sa o bezpečie rodiny a seba
- odťahuje sa
- nárast vzdorovitosti
- znížená koncentrácia a pozornosť