Kým v 33 krajinách moslimského sveta sa ramadán začal po piatkovom západe slnka, v Pakistane, Bangladéši a Indii, ako aj v komunite šiitských moslimov v Iraku bola za prvý deň ramadánu stanovená nedeľa 28. mája. Na základe astronomických výpočtov sa ramadán začal aj v moslimských komunitách v Amerike, Európe a Austrálii.
Prvý deň pôstneho mesiaca moslimov sa stanovuje na základe pozorovania Mesiaca. Pripadá na úsvit po prvej noci, počas ktorej je po nove vidno kosáčik nového Mesiaca. Býva to spravidla prvá alebo druhá noc po nove. Ramadán je deviatym mesiacom islamského lunárneho kalendára a jeho začiatok vo väčšine krajín nie je stanovený astronomickým prepočtom, ale určuje sa podľa okamihu, v ktorom na večernej oblohe vidieť kosáčik narastajúceho mesiaca.
Podľa tradície práve v tomto mesiaci boli prorokovi Mohamedovi zjavené prvé verše Koránu - posvätnej knihy islamu. Saúm - pôst počas ramadánu - je jedným z piatich pilierov islamu. Počas ramadánu je moslim povinný počas dňa zdržať sa jedenia, pitia, fajčenia alebo súlože. Vo väčšinovo moslimských krajinách úrady vyzvali zamestnávateľov na úpravu pracovného času. Mnohé reštaurácie sú počas dňa zavreté a otvárajú až po zotmení.
Posvätný mesiac má byť obdobím telesnej aj duševnej očisty a jeho hlavným znakom je abstinencia v dobe denného svetla. Pôst nemusia dodržiavať deti, tehotné a dojčiace ženy a choré a starší ľudia. Po poslednej večernej modlitbe po západe slnka už spolu rodiny tradične konzumujú veľké jedlo nazývané iftár - prvé takéto jedlo tohtoročného ramadánu sa podávalo práve dnes, po západe slnka. Hodovanie často trvá až do neskorej noci.
Ramadán trvá 29 alebo 30 dní a na celom svete sa týka okolo 1,5 miliardy moslimov. Končí sa trojdňovým sviatkom íd al-fitr, teda slávnosťou prerušenia pôstu, počas ktorého moslimovia ďakujú Bohu za to, že im pomohol prekonať strasti ramadánu.