Mohli za to robotníci, ktorí chceli len prečistiť komín. Ale trest si nakoniec zlizol skúsený architekt, ktorý bol v čase požiaru kilometre ďaleko! Aj takéto bizarné príbehy sa stávali za totalitnej vlády komunistov.
Požiar na Bojnickom zámku vypukol 9. mája 1950 krátko po deviatej hodine ráno. Robotníci čistili staré komíny, ktoré boli upchaté takmer 20-ročnými nánosmi vtáčieho trusu a zvyškami vtáčích hniezd. „Manuálne vyberanie sa im zdalo zdĺhavé a použili preto tzv. ohňovú cestu. Do vysekanej diery v komíne naliali zmes jeden a pol litra oleja s benzínom a zapálili,“ začína rozprávanie archivár Bojnického zámku Erik Kližan. „Tlak, ktorý zapálením horľaviny vznikol, roztrhol komín a podľa očitých svedkov z komína vyletela ohnivá guľa zo vznieteného vtáčieho trusu a hniezd a spadla na drevenú strechu.“
Robotníci bez viny
Jednu z najznámejších a najkrajších pamiatok na Slovensku zachvátili zničujúce plamene. Škody boli obrovské, takmer 15 miliónov korún! Našťastie došlo len k jednému ťažkému úrazu. Na lokalizácii požiaru sa podieľalo 21 hasičských zborov, dobrovoľných aj profesionálnych.
Ľudia utekali z práce, aby ratovali pýchu horného Ponitria. „Chybou robotníkov pri čistení komínov došlo k požiaru. Vtedajšie orgány to považovali dokonca za úklady voči ľudovo-demokratickému zriadeniu. Bolo vypočúvaných množstvo ľudí, ale nakoniec traja robotníci, ktorí to naozaj spôsobili, boli zbavení viny. Vo vyšetrovacom spise sa uvádza, že keďže majú rodiny, nebudú súdení,“ pokračuje Kližan.
Obeť architekt
Novovznikajúci totalitný režim si však našiel svoju obeť. „Architekt František Fackenberg bol vedúcim stavebného oddelenia Baťových závodov, neskôr vedúcim firmy Tekoprojekt, ktorá sa mala do priestorov zámku presídliť. Spomínaným robotníkom mal nariadiť, aby pripravili priestory na nasťahovanie. A tak padla vina naňho, hoci bol v čase požiaru na ceste do Žiliny. Spolu zo svojím pobočníkom bol exemplárne potrestaný - pol roka bol vo vyšetrovacej väzbe a odsúdený na dva roky nepodmienečne za úklady voči zriadeniu.“
Nespravodlivosť však architekta nezlomila. Ešte počas pobytu vo vyšetrovacej väzbe Fackenberg naprojektoval nové veže Bojnického zámku. „Podľa jeho projektov sa tieto veže za rok zrekonštruovali. Robil to úplne zadarmo a tie veže sú dnes také, aké sú, práve vďaka nemu,“ tvrdí Kližan. Bojnický zámok sa stal pre architekta Fackenberga srdcovou záležitosťou a odmietal Bojnice opustiť. Zomrel 2. apríla 1972, rok po svojej milovanej manželke. Odborná pozostalosť bola čiastočne odovzdaná do archívu zámku, osobná sa záhadne stratila. Hrob manželov Fackenbergovcov bol po dvoch desaťročiach zlikvidovaný a prepustený iným nájomcom.
František Fackenberg (†67)
Narodil sa 20. júna 1904 vo Viedni, v r. 1938 prišiel na Slovensko. Ako vedúci stavebného oddelenia vo vtedajších Baťovanoch (dnešné Partizánske) rozhodoval o vzhľade mesta. V marci 1950 prišiel do Bojníc, za požiar si odsedel dva roky. V roku 1953, po prepustení z väzenia, sa stal zamestnancom Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach. Mal na starosti dokumentáciu stavebných pamiatok po celom Nitrianskom kraji, navrhoval ich záchranu a obnovu, zachraňoval umelecké predmety. Navrhol tiež koncepciu bojnickej zoo, kde naprojektoval napr. výbehy pre medvede. Zomrel 2. apríla 1972 v Bojniciach.
