Zažila zakladateľov nášho profesionálneho divadla aj všetkých nádherných mužov zlatej hereckej generácie. V exkluzívnom rozhovore pre Nový Čas Nedeľa si zaspomínala na svoju mladosť, blízkych i na to, aké mala šťastie v živote a čo pre ňu znamenajú peniaze.
V týchto dňoch sa dožívate 90 rokov. Ak sa obzriete späť, aký to bol život?
Pri pohľade späť musím povedať, že som prežila krásny život. Mala som šťastie na pekné detstvo, nádhernú mladosť aj dospelosť, len tá posledná tretina života akosi bolí. Celý život nič, nikdy som nechodila po doktoroch, ale aj na mňa prišiel rad. Musím si merať tlak, užívať lieky, občas v noci cvičiť...
Myslím si, že aj mladší vám môžu vaše zdravie závidieť, nie?
Dôležité je, že myseľ a pamäť ešte fungujú. A to, že sa stále na seba podobám. Nielen zvonka, ale verím, že aj vo svojom vnútri.
V čom spočíva vaše šťastie?
Marka z Čárú ze Záhorá mneua ščescí. Narodila sa u dobrých ľudí. Chcela byť mníška, lebo chodili pekne oblečené, hovorili pekné slovíčka... Marka chodila do Šaštína k saleziánom. Ale osud to zariadil inak. Mala som terno na manžela, deti, na ľudí, ktorých som v živote postretala.
Boli však aj obdobia, keď vám ublížili. Písali na vás udania, chceli vás vyštvať z divadla. Napriek tomu na nikoho nepoviete ani jedno krivé slovo. Dá sa to vôbec?
To je problém tých druhých. Načo sa na nich hnevať, veď netušíte, kto má sám čo za trápenia, s čím sa práve doma borí, či ho čosi nesužuje... Viete, biblické desatoro, a tým aj naša európska kresťansko-židovská výchova má svoje opodstatnenie. Rada som chodievala do kostola a tešilo ma, že sa v ňom zmierili aj ľudia, ktorí sa vonku pobili.
