Kedysi však také niečo ľudí na smrť desilo! V uliciach francúzskeho Štrasburgu sa totižto v roku 1518 z ničoho nič roztancovali stovky ľudí. Na tom by nebolo možno nič zvláštne, keby tancovali z vlastnej vôle. Oni však nevedeli prestať a mnohí sa v šialenom rytme, ktorý počuli iba oni, utancovali až na smrť.
Telá nešťastníkov od nekonečného tanečného maratónu vyslobodilo až smrteľné vyčerpanie, infarkt či mozgová príhoda. Tí, ktorí prežili, nikdy nezistili, čo sa im stalo. Vlastne dodnes sa presne nevie, čo tanečný mor, ako ho nazvali, spôsobilo. Bol to démon, kliatba či otrava jedom?
Do tanca
Je krásne júlové popoludnie roku 1518. Pani Troffeaová sa prechádza po uliciach Štrasburgu, keď tu zrazu len tak začne horlivo tancovať. Čas plynie, no ona sa neustále zmieta vo víre tanca. Jej tanečná horúčka trvá hodiny a do týždňa sa k nej pridá ďalších 34 nedobrovoľných tanečníkov. V priebehu jedného mesiaca už v uliciach mesta tancuje 400 ľudí. Mohla za to tanečná mánia, svätojánske tance, choreománia alebo tanec sv. Víta. Všetky názvy označujú jeden a ten istý fenomén - nekontrolovateľnú tanečnú aktivitu. Miestni úradníci ani lekári si nevedeli vysvetliť, čo sa obyvateľom stalo. Jediné, na čo štrasburské múdre hlavy prišli, bolo, že obete sa jednoducho potrebujú z mánie iba vytancovať. Preto pre tanečníkov vyčlenili priestory, dokonca im postavili drevené pódiá a zavolali muzikantov. Na prvý pohľad to mohlo vyzerať ako celkom slušná párty, no čo čert nechcel, hudba všetko iba zhoršila. Profesor histórie medicíny na Michiganskej univerzite John Waller vo svojej knihe Čas na tanec, čas na smrť spomína, že ani dnešný maratónsky bežec by nevydržal takú intenzívnu záťaž, akú títo muži a ženy v Štrasburgu pred stovkami rokov zažili.
Horúca krv
Myslíte si, že je to iba legenda či prifarbený príbeh? Omyl. Historické dokumenty vrátane poznámok lekárov, kázní z katedrál, miestnych a regionálnych kroník a dokonca aj poznámok vydaných mestskou radou v Štrasburgu jasne opisujú, ako obete tancovali. Údajne ich postihla neznáma nákaza, ktorá vyvolala tanec, a niektoré zápisky spomínajú, že denne tanečnému moru podľahlo až 15 ľudí. Doktori si mysleli, že mor zapríčiňuje choroba spôsobená horúcou krvou a že pomôže, keď si ľudia budú púšťať žilou. Šarlatáni v príčine, samozrejme, videli astrologické a nadprirodzené javy. Štrasburg so svojou nechcenou masovou diskotékou nebol prvým prípadom šialeného hromadného tanca. Jeden z prvých prípadov tohto zvláštneho javu sa odohral v nemeckom Aachene v roku 1374. Obyvatelia vtedy vyšli zo svojich domov na ulicu a začali sa nekontrolovateľne vrtieť. Medzi 14. až 17. storočím sa v celej Európe objavilo niekoľko prípadov náhlych tanečných mánií. Na niektorých miestach vraj nebolo ojedinelé, že tancovalo aj 1 000 ľudí naraz.
Pliaga kacírov
Nemecký lekár a autor mnohých odborných kníh z 19. storočia Justus Friedrich Karl Hecker v publikácii Čierna smrť a tanečné šialenstvo napísal: „Ľudia sformovali kruhy, držali sa za ruky a zdalo sa, že stratili úplne kontrolu nad svojimi zmyslami. Neprestávali tancovať, bez ohľadu na ostatných strávili celé hodiny v divokom delíriu, až kým neodpadli vyčerpaním.“ Čo toto trápenie spôsobilo? Cirkev za tým videla posadnutie diablom. Je však možné, že zlý duch napadne stovky ľudí naraz? Objavili sa aj názory, že táto pliaga najčastejšie dolieha na kacírov, teda na odpadlíkov od kresťanskej, katolíckej či protestantskej viery. Hriešnici mali týmto spôsobom trpieť za to, že sa odvrátili od Boha. V Taliansku tanečnú mániu nazvali Tarantism, slovo odvodené od tarantuly, pretože verili, že choreomániu spôsobuje pohryznutie pavúkom či jeho jed inak aplikovaný do tela človeka.
Halucinácie
Ani dnešní vedci sa nevedia celkom presne zhodnúť, aká bola príčina tanečnej mánie. Moderné teórie z nákazy vinia toxíny, ktoré produkuje huba kyjanička purpurová. Tá rastie na raži, ale môže sa objaviť aj na jačmeni, ovse či pšenici. Jej konzumácia spôsobuje otravu alkaloidom ergotamínom, ktorý môže spôsobiť halucinácie, kŕče a bludy či dokonca smrť. Halucinogénne účinky huby sa dajú prirovnať k účinkom syntetickej drogy LSD. Kyjanička purpurová sa dnes pestuje aj umelo, pretože sa vo veľkom využíva vo farmaceutickom priemysle na výrobu rôznych liekov. Táto teória dáva zmysel. Obilie bolo v stredoveku hlavnou zložkou potravy u väčšiny ľudí a priotráviť sa halucinogénnou hubou, ktorá mohla ľudí uväzniť vo víre tanca, sa zdá veľmi pravdepodobné. Do karát jej však nehrá fakt, že ergotamín znižuje zásobovanie končatín krvou, čo koordinovaný pohyb, akým tanec je, naopak veľmi sťažuje. Okrem toho nie všetky regióny, kde sa nákaza objavila, boli oblasťami, kde sa pestovalo obilie.
Tranz a hystéria
Ľudí v Štrasburgu v roku 1518 trápil hladomor a choroby. Európa sa iba ťažko spamätávala z čiernej smrti - pandémie pľúcneho moru, ktorý v 14. storočí vyhubil približne polovicu európskej populácie. Profesor histórie medicíny John Waller si myslí, že tanečníci boli vystavení extrémnej psychickej námahe a tiež, že boli veľmi poverčiví, vďaka čomu mohli vstúpiť do tranzu. „Moje vysvetlenie spočíva v skutočnosti, že tanečníci boli v stave tranzu. Inak by neboli schopní tancovať tak dlho. Vieme, že stav tranzu sa najčastejšie vyskytuje u ľudí, ktorí sú v extrémnej psychickej námahe a ktorí veria v posadnutia zlými duchmi. Všetky tieto podmienky boli v Štrasburgu v roku 1518 splnené,“ povedal pre BBC. Iný názor, ktorý prevláda, je, že išlo o vypuknutie masovej hystérie z obrovskej biedy, ktorou ľudia trpeli. Sama osebe táto teória však nevysvetľuje fakt, prečo by ľudia začali v obrovskom zúfalstve práve tancovať. Či už za tým boli škodlivé toxíny, zlí duchovia alebo masová psychóza, zdá sa, že príčina tanečnej mánie zostane navždy tajomnou a fascinujúcou súčasťou európskych dejín.
