Z roka na rok sú kontroly v areáli grandslamového turnaja prísnejšie a dôkladnejšie, tento rok ich vykoná viac ako 1 200 ľudí. Nik nehromží, všetci si želajú, aby sa nič nestalo.
Novinári, tenisti a ich tímy dostali pri akreditácii ilustrované rady, ako sa zachovať v prípade bombového útoku. „Trochu mi to pripomenulo školské časy, keď sme sa na brannej výchove učili niečo podobné,“ poznamenal český fotograf Jiří Vojzola, ktorý na tento turnaj chodí už viac ako dve desaťročia.
Kým kedysi autobus priviezol novinárov až k hlavnej bráne, teraz musia vystúpiť o 800 m skôr. Tam je na rade prvá kontrola, kde upozorňujú, čo sa smie a čo nie. Potom prídete k maringotke, kde musíte všetko zakázané odložiť do depozitu. O desať metrov ďalej je kontrola, kde musíte vyložiť všetku batožinu. Zakázané sú aj žrde na selfie... Po 400 metroch ste v uzatvorenom koridore, kde divákov čaká ešte ďalšia séria kontrol. „To, že okolo sú policajti so samopalmi, po dvoch dňoch neriešite. Začína sa hrať o 11.00, takže brány areálu sa z dôvodu kontrol otvárajú o deviatej,“ pokračuje Vojzola s tým, že napríklad na Australian Open bola len jedna kontrola.
Parížania sú na kontroly zvyknutí. Už to neriešia, rovnako tí, ktorí boli a sú na Roland Garros. Tvrdia, radšej kontroly, akoby sa malo niečo stať.
