Váš vzťah k jedlu je celoživotne veľmi pozitívny. Je niečo, čo vám vôbec nechutí?
Fúha... Kedysi, na základnej škole nám v jedálni robili pľúcka na smotane. A to som nedala vôbec. Inak všetkému, čo je jedlé, hovorím áno. (smiech)
Už nejaký čas vás živí pečenie. Čo všetko ste robili predtým?
Napríklad som študovala právo, čo bol „super nápad“. Po troch rokoch sa ukázalo, že toto nie je moja cesta, a tak som začala pracovať pre jednu eventovú agentúru, a neskôr som zase robila v občianskom združení zameriavajúcom sa na umiestňovanie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím na trhu práce. No a potom som sa už venovala len vareniu, pečeniu...
Ale ešte predtým ste odišli do Mexika.
Áno, bol to taký hurá systém. (smiech) Z jedného dňa na druhý. Pôvodne som tam išla na tri mesiace, no ostala som rok a pol.
Áno. Prvých osem mesiacov, keď som žila v Mexico City. Zistila som však, že ani toto nie je moja cesta.
